Bozk [Stray Kids]

Časť 18

Rhoslyn

"Ďakujem ti za všetko" smutne som pozerala na Chana.
"Ja ďakujem tebe" stali sme pred hotelom a Chan ma objal. Znovu sa mi pustili slzy. Nechcela som už plakať ale neudržala som ich. Viem, že s ním nemôžem byť, vedela som to od začiatku, tak prečo plačem?! Pevne som ho stisla a užívala si moment, ktorý už nezažijem. "Rhos..." odtiahol sa odo mňa a chytil ma za tvar. "Raz spolu budeme, verím v to." zašepkal a svoje pery priložil na tie moje. Chytil ma za líce a druhou rukou si ma ku sebe pritiahol ešte bližšie. Začala som spolupracovať. Naše pery do seba zapadali dokonalo, ako skladačka. Ruky som mala opreté o jeho hruď. Bozk prehĺbil ešte viac. Naše horúce slzy stekali po našich perách a vmiešali sa do bozku. Pridali mu slanosť. No nám to bolo jedno. Bol to bozk, s ktorým sme si pripadali, že sme spolu, že k sebe patríme a nikto ani nič nás nerozdelí! Bol to krásny pocit, ktorý ale pominul a nastala realita.....Zatvorila som dvere na izbe a pozrela na Alex.

Sedela na posteli a pozerala do blba.

"Si v pohode?" opýtala som sa a hodila kabelku na postel. Pokrútila hlavou.

"Rozlúčil sa s tebou Hyunjin?" Pridala som sa ku nej.

Prikývla.

"Povedal ti niečo zlé??" bola úplne mimo, pozerala iba pred seba.

"2x ma pobozkal..."

"To vážne??" prekvapene som na ňu pozerala.

"Vážne...."

"Aj mňa Chan..." zaujala som tu istú pózu ako ona a pozerala do blbá. Niekto zaklopal na dvere a otvoril ich. "Dievčatá, vy ešte nespite? Už je veľa hodín." vošiel do izby ujo Ian.

"Prepáč oci..už ideme. Ako bolo na večeri?"

"Dobre, ako obvykle. Šup šup do postele a spať. Dobru noc" poprial nám a odišiel do svojej izby.

"Dobrú oci"

Prezliekla sme sa a zaľahli do posteli, každá zabratá vo svojej mysli.

---

Celý let som prespala a už sa iba ocitla doma v Anglicku. V Bradforde bolo práve ráno. Už som sa tešila aj domov. Mama nás prišla čakať na letisko. "Ahoj!" skočila som jej do náruče a pevne ju stisla. Takto vyobjimala aj Alex a objala aj uja Iana. "Nevidela si Koru?" opýtal sa jej a ona pokrútila hlavou. " Vôbec, cely čas tu čakám sama. Vie ona vôbec, kedy prídeš?" opýtala sa na oplátku ona. "Áno, hovoril som jej, kedy prídem. Asi zaspala.."

"Asi zaspala" Alex zamrmlala.

Išli sme domov. Ujo Ian nás zavolal ku nim a dobre urobil, pretože sme uvideli vec, ktorú by nikto nečakal.... A možno, že aj čakal.

Ja a Alex sme to vedeli už dopredu.

Ian načapal v posteli Koru aj s Matthewom. Nastal krik, prosenie, hanba. Mama strelila Mattheovi facku a aj Kore.

Alex sa snažila zadržať smiech. "Ideš ku dnu štetka"

Pobrali si veci a obidvaja vypadli.

"Oci? Si v pohode?"

"Som" bol naštvaný a tak tiež moja mama.

Alex objala svojho otca.

"To bude v poriadku" utešovala som mamu.

Pozreli sme s Alex na seba.

S týmto musíme niečo urobiť!