Bozk [Stray Kids]

Časť 6

Deň odletu prišiel, čo nevidieť. "Som pripravená! "Zahlásila som ako som prišla na letisko. Hľadala som v dave Alex s ujom Ianom. Ako som ich uvidela, hneď som za nimi bežala a zvítala sa. Otec zjednával súkromné lietadlo.

"Ideme súkromným?" prekvapene som povedala a pozrela na Alex. "Ešte nikdy som nešla súkromným."

Objala ma pevne a kufor dala na pásovú kontrolu. Prešli sme všetkými kontrolami a nastúpili do lietadla.

Obzerala som sa "Wauu..S vami je radosť cestovať." ujo sa na mne zasmial.

"Viete, že na vás ale nebudem mat čas. Budem mať konferencie." smutné na Alex pozrel. "Budete musieť chodiť samé."

"To je v poriadku." usmiala sa. " Myslím si, že by asi nevydržal naše pištanie pri každej veci."

"Hádam sa nestratíme."

"Mame GPS a keby čo sa popýtam ľudí." usmiala som sa. Let trval 11 hodín. Väčšinu času som prespala.

Alex

Otec zobral apartmán v najluxusnejšom hoteli. Bol tak veľký že oddelil 2 spálne a veľkú obývačku. Otec si zobral jednu spálňu a my druhú. Vybalili sme sa a hneď som postla fotky na instagram. Mali sme krásny výhľad na celý Soul. S Rhoslyn sme si sadli k oknu a pozerali na mesto.

"Sme v Kórei. Myslela som, že sa sem nikdy nedostanem."

"To ani ja Rhos... Čo budeme robiť zajtra?"

"Neviem kam skôr. Kam by si chcela ísť??" opýtala sa ma.

"Čo tak hudobné spoločnosti?" navrhla som.

Potmehúdsky sa usmiala. "Ty mi čítaš myšlienky. Ale potom musíme pozrieť aj nejaké pamiatky."

"Ale to až na koniec týždňa si necháme."

"Áno"

Pozreli sme znova na mesto. "Tam niekde je Bang Chan a Stray Kids" usmiala sa.

"Bola by vážne sranda, keby ich stretneme a ešte väčšia, keby si ma pamätá.... Ved ja by som sa prepadla od hanby." chytila sa za tvar Rhos.

"Teba si nejde nezapamätať"

"Nechcem ich stretnúť." zrazu prehlásila. "Ja sa strašne bojím!"

Pozreli sme na seba.

"Asi by sme už mali ísť spať, je veľa hodín."

"Nedáme si ešte masky na tvár?"

Prikývla.

Vytiahla 2 masky a dali sme si ich ma tvár. Keď sme si ich dali, uložili sme sa na veľkú posteľ a šli spať. 

BangChan

Po skúške sme s chalanmi išli na jedlo. Boli sme na pizzy a samozrejme pritom natáčali. Postavil som sa, že si odskočím na wc, keď som za oknom uvidel to dievča. Prechádzala po chodníku. Zamrzol som v pohybe a pozoroval ju. Zašla za roh. Musel som zamrkať očami aby som sa uistil, či mi nešibe. Nemohla tu byt, musel som si ju s niekym pomýliť.

To určite nebola ona. Skočil som teda na WC a studenou vodou si opláchol tvár. Vrátil som sa k chalanom a znova sa pustil do jedla.

Zabávali sme sa, lebo potom nastanú znovu ťažké časy. Najedli sme sa, ukončili natáčanie a išli nacvičovať.

Vrátili sme sa do JYP entertainmentu. Prvé 3 hodiny sme vymýšľali a precvičovali choreografiu.. Ďalšie 3 hodiny sme nahrávali pesničky.

Končili sme o pol noci. Prišli sme do domu a unavený sme sa hodili do posteli. Bol som na izbe s Hyunjinom, Minhom a Seungminom.

Zaspal som a v hlave sa mi zjavila tvar toho dievčatá. Hneď som otvoril oči. "Aaach!" zabručal som a rukou buchol po posteli. Posadil som sa a obzrel sa dookola. Minho spal ako zadretý a Hyunjin na mňa pozeral so zvedavý výrazom.

"Čo ti je?" opýtal sa ma a ja som naňho nemo pozeral. Ako môžem stále myslieť na človeka, ktorého som videl raz v živote?!

"Nič mi nie je... Som v pohode"

"Vidím, že sa niečo deje."

"Nenachám ťa spať, dokým mi to nepovieš!" prisadol si ku mne.

"To neurobíš"

"Urobím.." usmial sa popod fúz a začal ma štekliť.

Začal som sa smiať.Nedal mi pokoja. "Dávaj, hovor!!"

"Dobre!! Ale prestaň!!!"

Prestal a čakal nato, čo poviem.

"Pamätáš si na tú zlatovlásku z koncertu v Londýne?"

Prikývol.

"Dnes sa mi zdalo, že ju vidím"

"Chceš mi povedať, že si mal vidiny??" zasmial sa.

"A-asi hej"

"A čo ak je tu v Soule? Možno ťa išla hľadať. Možno je to nejaká seasang"

"Myslíš, že je Seasang?" opýtal som sa.

" Neviem. Čo si myslíš ty?" opýtal sa ma.

"Neviem čo si mám myslieť"

"Možno to ani ona nebola. Asi sa ti to zdalo. Ale máš problém chlape. To nie je normálne, aby si mal vidiny dievčatá. Tvoja hlavička ti chce niečo povedať."

"a čo?"

"Aby si si našiel dievča!" zasmial sa. "Nato musíš prísť sám."

"Ale vieš že my nemôžeme mať vzťah"

"Ja viem."

"Chcem ju dostať z hlavy ale doteraz cítim jej pery."

"Ou, niekto ťa tu očaroval. S týmto ti neviem pomôcť. Ešte sa mi to nestalo."

"Čo by si robil ty na mojom mieste?"

Zamyslel sa. "Asi... Asi by som ju hľadal."

"A potom čo?"

"Ak stojí zato, niečo by som skúsil a ak nie tak možno aspoň kamoši. Alebo celkovo iba kamoši. Veď vždy je dobre mat kamošov aj v iných krajinách." usmial sa.

"Ty si ako predstavuješ svoje dievča.. Ak nejaké budeš mať?"

"Chcel by som niekoho pracovitého, okúzľujúceho tým, že by ma zaujala svojou povahou, správaním. A niekoho kto pomáha druhý a hlavne sa stará o mňa." usmial sa

"O teba sa nedá nestarať" usmial som sa

"Ja viem." zasmial sa. "A ty by si chcel koho?"

"Nemám ideálny typ.. Ale aby ma mala rada ako človeka, nie speváka"

"Mali by sme ísť už spať."

"Neviem či zaspím"

"Zaspíš, posledné dni si veľa nespal, potrebuješ to."

"Asi áno" poškrabal som sa na zátylku.

Hyunjin si ľahol a zachviľu zaspal. Mne to trvalo dlhšie ale zaspal som.