Bozk [Stray Kids]

23

BANG CHANKaždým dňom sme sa zlepšovali a makali tvrdšie. Fanúšikov čoraz viac pribúdalo a ja som bol šťastný. Predsa sa len tá námaha do skorých ranných hodín ukázala ako podarená. Občas som myslel aj na Rhoslyn. Ako sa má a tak podobne. Čo by som dal zato aby som s ňou šiel znova von. Vydýchol som smutne keď som si uvedomil, že sme od seba vzdialený niekoľko 10 tisíc kilometrov od seba. Aby som sa rozptýlil, bol som často na VLIVE a niekoho si ku sebe pozval. Či už Jisunga a Changbina alebo Felixa. Niekedy som bol sám. Smial som sa a rozprával sa s fans. O pár dní sme mali koncert a ja som sa rozhodol pre nový účes. Kaderníčka mi zaplietla vlasy do zadu a okolo vlasov dala šatku. Páčilo sa mi to a hlavne som sa tešil nato, keď budem mať vlnkaté vlasy. S chalanmi sme odspievali koncert, ktorý sme si užili a ktorý aj s veľkým krikom skončil. Netrvalo dlho a boli už na internete recenzie o tom koncerte. Skoro všetky boli pozitívne až na moju osobu. Niektorí sa zhodli, že som vyzeral s tými vrkočmi ako debil, čiže ďalšie hejty. Aby som nato nemyslel, zamestnal som sa tvorením hudby. Neriešil som ich, sú to predsa moje vlasy. Prešiel ďalší polrok a kpop svet utrpel ďalšiu ranu. Speváčka Sulli sa zabila... Bolo mi to tak ľúto. Ďalší zázrak sveta odišiel do neba. Hajteri čoraz viac prekračujú hranice. Najskôr Jonghyun a teraz Sulli. Strata obidvoch spravila rok 2018 a 2019 najhoršími, avšak odniesol som si to aj ja. Na sociálnych sieťach mi pribúdalo čoraz viac správ, že ja som mal zomrieť a nie Sulli. Toto ma zabolelo a tak sa to odrazilo aj na mojej energií...prestal som pracovať a čoraz viac sa obviňoval, že nie som dostatočne dobrý...pár dní nato mi okolo hlavy bežala tá myšlienka, že som mal byť na jej mieste. Nikdy v živote som neprebdel tak mnoho nocí bez spánku ako teraz. Nedal som to pri fanúšikoch na jave ale môj vnútorný svet sa čoraz viac zrúcal...hajteri dostali aj mňa.


Rhoslyn

 "Čo?! Vy dvaja spolu?!" Obe naraz s Alex sme vykrikli. Práve sa nám naši rodičia priznali, že su spolu. "Odkedy?" Prekvapene som sa posadila na sedačku apreskakovala pohladam raz z matky na uja Iana. "Dva mesiace." Povedala mama opatrne. "Dva mesiace?! " Skríkla Alex. Jej otec prikývol."Si robíte prdel?" neveriacky pozrela na nich. Hneď nato si zakryla ústa "S prepáčením"
Super, rodičia spolu chodia. Ale čo sa čudujem, vždy mali k sebe blízko. Dali si pusu a my s Alex sme nahodili znechutene ksichty. "Fuj, choďte s tým inam." Začali sa na nás smiať a my sme radšej zaliezli do izby.
"To snáď nie je možné!! Ako mi to mohol zatajiť?!..to nie je fér!" Alex sa pajedila a pokračovala ďalej. "Myslela som, že si hovoríme všetko. a očividne to už dávno neplatí"
"Asi sa báli ako zareagujeme. Ani sa im nečudujem."
Pozrela na mňa a sadla si ku mne. "Má to predsa len jednu výhodu" objala ma okolo ramien
"Ak im to vyjde, čo dúfam, že vyjde tak budeme sestry!!" Zajasala som a objala ju
"To sme už od škôlky Rhos"
"Áno, veď ma chápeš ako to myslím."
"Jasné. Odteraz si budeme robiť ešte viac zle..." uškrnula sa a pošteklila ma popod ramena.
Prikývla som a hodila sa s ňou na posteľ. "Pozrieme si nejaký film?"
"Hmmm....teraz vyšla tá rozprávka Corgi. Pozrime toto"
"Ano, milujem tých psov." Natešene som sa posadila a Alex začala prehľadávať net.
Kým ja som si robila zapletené vrkoče, Alex stuhla na mieste s vypleštenými očami na monitore. Keď som sa lepšie prizrela, mierne sa chvela. Netrvalo dlho a slzy sa jej hrnuli do očí"Čo sa stalo?" Prestala som sa česať a pristúpila ku nej.
Bola ticho a notebook pomaly natočila na mňa. Pozrela som na ňu a potom na monitor
Prečítala som si článok. Na Chanovu osobu pribudlo veľa hejtov. Ako môže niekto napísať niečo tak hrozné?! Pustila sa mi slza.
"On si toto nezaslúži.. Je to úžasný líder a skvelý človek. Toto je moc kruté. Rhos on musí trpieť aj keď sa usmieva. Mala by si mu napísať"
"Jasne, že mu napíšem! Nie, ja mu zavolám!" Roztraseno som vytiahla mobil a vytočila jeho čislo. Hlas sa mi triasol, no snažila som sa byť silná. Chcela som mu pomôcť, povedať mu,že je ten najúžasnejší človek, nech ich nepočúva.....
"Číslo neexistuje..." Zdevastovano som povedala a dala preč mobil od ucha. "Čislo neexistuje..." Znovu som zopakovala a nepritomne sa posadila na posteľ.
Alex mi zobrala mobil a odložila ho na nočný stolík. Potiahla ma k sebe a objala ma. "Nedávaj si to za vinu dobre???" jednou rukou ma objala okolo ramien a druhou ma chytila za hlavu
Pustili sa mi slzy a pevne som ju stisla.
"To bude dobré Rhoslynie. Shhhhh" upokojovala ma a ja som jej plakala do hrude. Chcela som mu pomôcť, zlepšiť náladu. Cítila som sa bezmocná lebo som z toho nemohla nič urobiť.
"Alex, idem domov, poslala by si mi prosím ťa ten článok? Chcem si o tom viac načítať..." Najskôr protestovala, no vedela, že to nemá cenu a poslala mi ho. Doma som sa prezliekla do pyžama a zaľahla do postele. Prečítala som si článok, ktorý mi poslala Alex. Písalo sa tam o tom ako na Chana padá hejt, číta komentár o tom, že ma zomrieť, že Sulli mala radšej žiť a on zomrieť. Zasiahlo to moje srdce. Ako môže niekto niečo také povedať?! Chan je ten najúžasnejší človek, akého poznám! Nezaslúži si hejt... Nikto si nezaslúži aby mu hovorili, že ma zomrieť! Po tvári mi tiekla jedna slza za druhou. Nevedela som prestať plakať. Bol to už rok a pol od nášho stretnutia, no stále ostal v mojom srdci. Nikdy som nepociťovala taký pocit ako teraz. Trhalo mi srdce, že som mu nemohla pomôcť. Byť pri ňom. Objať ho. Trochu som sa ukludnila a našla jeho číslo, znovu som mu zavolala, neschopná pochopiť, že už ma iné číslo... Zavolala som, no nedovolal som sa. Toto číslo neexistuje. Jedine čo mi ostávalo bol ich instagram. S plačom som písala slová a odoslala ich. Vedela som, že si ich asi neprečíta, no chcela som mu pomôcť. Bola to jediná možnosť. Nič iné som nemohla urobiť. Ubíjal ma ten pocit. Prečo musia trpieť ľudia, ktorý si to nezaslúžia a tý čo áno si spokojne žijú?! Tento svet je chorý! Trhalo to moje srdce, cítila som skľučujúci pocit vo vnútri seba. Ani po rozchode s chlapcom som sa tak necítila. Radšej nech ja trpím ako on. On si to nezaslúži.....
Pozrela som na správu ktorú som odoslala v návale sĺz.
Chan, this is for you. You may not even read it, but I had to write to you. You are an amazing person and the best leader i know and I am sure the guys will agree with me. Don't blame yourself, you don't have to apologize to Stay, you didn't do anything wrong. Don't listen to people who only want to hurt you, ignore them. I know, it doesn't work when it rolls on you from all sides, but listen to me. In this world, there are people who loves you as you are and you are special, the strongest person I know. You take care of the guys, write at night and compose music. You deserve only love, not hate. Focus on love and people who loves you. And I know there are many. Your family, guys, friends, we Stays. You will always be surrounded by love and dont forget that. You're extraordinary as you are not because you are a singer but because you are a wonderful person. Don't let the hate break you. You are stronger than others think. Show them your amazigness. With love your Stay.
Aj tak som vedela, že si to neprečíta, no mňa to upokojilo. Mala som pocit, že som mu aspoň niečim pomohla. Že ak si to prečíta, budem tá, ktorá mu dokáže, že je milovaný, že sa už nemusí trápiť a že konečne bude šťastný...

Za dnes dve časti!! Dlhšie som nepridávala, tak aspoň takto vám to vynahradím. Čo hovoríte na časť? Čo by ste robil vy na jej mieste?