Bozk [Stray Kids]

Časť 2

Rhoslyn Moon

Urobila som niečo začo by ma iný asi roztrhali, pobozkala som chalana, ktorý sa mi páčil a to pred tisíckami ľudi. Neviem prečo som to spravila, bolo vo mne toľko adrenalínu, odhodlania. Vedela som, že ho už v živote neuvidím.. Chcela som to risknúť,bolo mi jedno, kto má uvidí a či mu to bude dokonca vadiť. V ten moment som myslela iba nato, že ho už viac neuvidím, ved prečo by si ma aj pamätal, mňa, obyčajne dievča z  mestečka v Anglicku, ktoré sa za ním trepalo veľkú dialku, aby ho uvidelo,respektíve ich. Peňazí som veľa nemala, aby som chodila po ich koncertoch a fanmeetingoch. Ale neľutovala som to. Napokon som aj tak ušla, bála som sa jeho reakcie. Vtedy som si uvedomila, čo som spravila. Bola som tak hlúpa! Ale bol to úžasný pocit! Roztrasená som si rýchlo zavolala taxík a s kamoškou Alex sme ďalej od štadióna, aby nás nikto nechytil počkali. Čo nevidieť bol pri nás taxík a doviezol nás do hotela v ktorom sme boli ubytované.Ráno som sa zobudila s úžasným pocitom. "Alex? Si už hore?" začala som šmatrat rukou po jej posteli a nechtiac jej ju položila na tvár. "Hmm..." zamrmlala a pomrvila sa. "Ja som pobozkala Bangchana, verila by si tomu?" usmievala som sa ako zmyslu zbavená a buchla do Alexinej ruky. "Áno, videla som to na vlastné oči, teraz ma nechaj spať." pretočila sa na bok a ja som na ňu otravné pozrela, zato, že mi kazí náladu. "Stále tomu nemôžem uveriť! Toto nemôže byť skutočne! Aaa!" zašuchotala som perinou a prikryla sa ňou. Zvýskla som do nej a konečne sa ukludnila. "Hrabe ti?" vykukla som nevinne z pod periny a pozrela na strapatú Alex. "Áno hrabe." zasmiala som sa a zasnené pozerala na strop. "Musí ma neznášať..."

"Nie, si Stay, samozrejme, že ťa má rád. Aj tak na teba za dva dni zabudne."

"Tak to ti ďakujem....ale máš pravdu, zabudne na mňa. Som iba ďalšia šialená fanúšička, ktorá sa ho odvážila pobozkať.... Teraz ma budú volať seasang.... To som si teda dala. Ale stalo to zato! Môžem vás kašľať ostatné ženské, ja už viem ako chutia Chanove pery! " vystrčila som ruku z pod periny a po zdvihla ju zovretú v pästi do vzduchu." Ty si hrabnuta! "zasmiala sa Alex." Asi po kom to mam, že? " mrkla som na ňu očkom.

"Ako chutia Chanove pery?" zamrmlala a otočila sa na mňa so zavretými očami.

"Sladko," dotkla som sa svojich pier. " Ako čerešne." cítila som ako sa mi do líc nahrnula červeň.

"Ešte dlho budem o tom počuť však?"

"Neboj sa, ono ma to za deň prejde." odmlčal som sa a pozrela na ňu. "A možno ani nie." pošahano som sa zasmiala a ona po mne hodila vankúš. "Au!" trafila ma rovno do hlavy. "To bolelo." zdvihla som ho a hodila ho tiež do nej.

Začali sme vankúšovú bitku.

"Mali by sme ísť na raňajky." ozvala som sa ako my zaškvrčalo v bruchu.

"Tak poďme"

Obliekli sme sa a bežali na raňajky, aby sme ich ešte stihli a ľudia nám to nepojedli. Boli švédske stoly. Sadli sme si čo najviac dozadu a raňajkovali. Alex jedla a popritom očami paralyzovala jednu fotku niekoľko minút

"Na koho toľko pozeráš?" nedalo mi to a musela som sa spýtať. Žeby tam mala nejakého fešaka?

Neodpovedala mi a stále tam pozerala. Pomaly prežúvala.

"Halooo!"

Strhla sa a pozrela na mňa. Rýchlo zhasla obrazovku. "Na nikoho"

Zamračila som sa. "Jasne, na nikoho a preto si prežívala jak krava pri tom, že? Véd mi povedz." dožadoval som.

"Len na tvoju fotku s Chanom"

"Bože, ja som si ich ani nepozrela. Ukáž mi ich." načahovala som s a pre jej mobil.