Bozk [Stray Kids]

Časť 17

Hyunjin

Zobral som od Rhoslyn kartu a bežal do výťahu. Použil som ju a výťah sa začal hýbať.Pozrel som na seba do zrkadla trocha sa upravil. Dvere sa otvorili a ja som vyšiel na chodbu. Zaklopal som na dvere, od ktorých bola karta.

Z druhej strany sa ozvali kroky. "Zabudla si kartu Rhoslyn?" dvere sa otvorili a ja som pozrel na Alex v pyžame.

Bola veľmi zlata. "Ahoj" usmial som sa a obzrel si ju.

Sčervenala a rýchlo mi zabuchla dvere pred nosom. Tak to mi teda vyšlo. "Alex?" kartou som pri otvoril dvere.

"Nechoď dnu... Som v pyžame"

"Počkám.." zatvoril som dvere a posadil sa vedľa nich.

Zachviľu sa otvorili a Alex vyšla pred ne a pozrela na mňa. "Čo tu robíš?" opýtala sa a ja som jej ukázal, nech sa posadí vedľa mňa. "Prišiel som sa rozlúčiť."

"Poď dovnútra Hyunjin" otvorila viac dvere.

Postavil som sa a vošiel dnu.

Zavrela za mnou dvere a posadila sa na gauč. Posadil som s a vedľa nej. "Počul som, že si bola na rande, ako bolo?"

"Dobre...dám ti niečo?"

Pokrútil som hlavou.

Usmiala sa na mňa.

"Máš pekne pyžamo." zasmial sa a prehrabol si vlasy.

"Ďakujem~"

"Dúfam, že sa ti tu v Kórei páčilo a ešte niekedy prídeš."

"Veľmi a určite prídem"

"Potom mi daj vedieť." usmial som sa a nervózne si prehrabol vlasy. Čo mi je? Veď som sa prišiel iba rozlúčiť...

"Si skvelý človek Hyunjin...nezačali sme najlepšie ale-"

"Zato sa chcem ešte raz ospravedlniť. Myslel som, že si seasang. Takých ľudí si nepripúšťam k telu. Ale zistil som, že si vážne skvelá."

"Nesúdi sa kniha podľa obalu. I keď pri tebe je ťažké ňou nebyť" usmiala sa.

"Viem... Fakt prepáč, že som ranil tvoje city."

Dotkol som sa jej ruky.

"To je v poriadku. Sú v živote aj horšie veci"

Prikývol som. "Povedz mi niečo o sebe."

"Môj otec je minister, aj ja ním chcem byť. Mamu nemám, ale namyslenú pipinu, okrem otca mám len Rhoslyn"

"Si jedináčik tak ako ja"

Prikývla. "Rhoslyn je mi viac ako kamoška"

"Tvoja sestra však?" Prikývla a usmiala sa.

Rozprávali sme sa vyše 2 hodín. Chan mi napísal správu, že tu už sú. "Už sa vrátili."

Pozrela na mňa smutne.

Postavil som sa a išiel ku dverám. "Rad som ťa spoznal Alex."

"Hyunjin.."

Odprevadila ma ku dverám a ja som sa na ňu otočil. Usmial som sa a objal ju.

"Nechoď prosím.."

"Raz budem musieť odísť." trochu som sa odtiahol a pozrel jej do očí. Zastrčil som jej vlas za ucho a usmial sa. Si krásna... Priblížil som sa k jej perám a pobozkal ju.

Zaklipkala očami a stuhla.

"Na pamiatku" zašepkal som do jej úst a znova ju pobozkal.

Pozrela mi do očí bez slova.

Pohladil som ju po tvári a usmial sa. "Zbohom"

"A-ahoj"

Za mával som jej a odišiel za Chanom.

Cítil som jej pohľad na sebe. Ešte raz som sa na ňu otočil a usmial sa.

Zamávala mi s úsmevom.

S úsmevom na prach som sa otočil a skoro nabúral do uplakanej Rhoslyn.

"Rhoslyn? Spravil ti niečo?"

Pokrútila hlavou a zotrela si slzy. Objala ma. "Dávajte si pozor." odtiahla sa. "Aj ty si dávaj pozor." usmiala sa a odišla.

"Ahoj Rhoslyn" zakýval som jej.

Odkývala mi a ja som išiel za tým Chanom. Sedel v aute a pozeral pred seba.

"Plakala..."

Lepšie som naňho pozrel a zistil, že aj on mal začervenané oči.

"Čo sa stalo?"

"Nič" pretrel si oči a naštartoval.
"Naozaj, čo sa stalo?" dožadoval som sa odpovede.
"Nechcem, aby išla preč..."

"Mám taký pocit alebo ju máš naozaj rád"

"Mám.... Pobozkal som ju..."

"Teraz už len nie obyčajnú pusu?"

Pokrútil hlavou.

Usmial som sa "To je super"

"Ty  si ako dopadol?" Opýtal sa ma.

"2x som ju pobozkal"

Pozrel prekvapene na mňa no potom rýchlo pozrel na cestu. "Čože?!"

Pozrel som na Chana.

"Som nevedel, že sa ti páči."

"Nepáči sa mi..možno trochu"

"Takže sa ti nepáči... Hlavne, že si ju bozkával."

Pozrel som z okna. "To bolo z ľútosti"

"Z ľútosti?"

"Áno, aby mala na mňa nejakú peknú spomienku nie len zlú"

"Hmm.. Si vychcaný, vieš o tom?" zasmial sa a ja s nim. Došli sme do domu.

"Áno viem..."