Bozk [Stray Kids]

Časť 28

Alex

"Takže teraz ste s Kevinom spolu?" Prezrel si nás Hyunjin. Chytila som Kevinovu ruku a preplietla si s ním prsty. "Už to tak bude." Usmiala som sa a Hyunjin prikývol. "Good.."

"Asi sa už ku ním vráťme." Navrhol Sungmin a tak sme ho poslúchli. Otvorila som dvere, no hneď ich zatvorila ako som videla, čo sa deje. "Ešte im dajme chvíľku."

"Čo?Prečo?" Začal sa vypytovať Minho.

Bangchan

Pritiahol som si ju bližšie ku sebe a prehĺbil náš bozk. Obmotala si ruky okolo môjho krku a dala sa na špičky. Pre nedostatok kyslíka sme sa na pár sekúnd od seba odtiahli. Navzájom sme si pozreli do očí a znovu sa pobozkali.

"Nie!" Prudko sa otvorili dvere a my sme od seba odskočili ako antilopy. Obaja sme ostali červený ako paradajky.

Všetci na nás pozerali a my na nich tiež. "Čo sa to tu deje?!" So smiechom sa vystrčil Jisung a ja som sa nervózne zasmial. "Nič, čo by sa malo diať?"

"Prečo vam neverím?" Podozrivo si nás prezrel. "Nechaj ich tak." Strčila doňho Alex a zasmiala sa.

---

Straykids v Anglicku ostali týždeň. Bangchan a Rhoslyn sa snažili stretávať, čo najviac ako to vôbec šlo. Dali sa dokopy, no vedeli, že to po ich odchode musí skončiť. Obaja sa obávali toho dňa. Ani jeden sa o tom nechcel baviť a radšej si užívali posledné chvíle spolu. Samozrejme sa stretávali tajne, aby ich nikto nevidel. Chalani nato prišli hneď po koncerte, ešte im v tom aj pomáhali.

Medzi Alex a Kevina sa postavil Hyunjin. Nechcel si priznať, že sa mu Alex páči a vadí mu,že je s Kevinom. Áno, Alex a Kevin sa dali dokopy. Po koncerte ešte v ten večer. Alex si uvedomila to ako ju má Kevin rád. V jej srdci bol aj Hyunjin ale jeho považovala za článok na ktorý nezabudne ale nemôže s ním byť. Stále nechápala jeho zložitým citom.

---

Hyunjin

Bežal som cez polku mesta, aby som jej vyjadril svoje city, nuž bolo už neskoro. Niekto to urobil skôr. Bol som hlupák zato ako som sa ku nej správal. Pohľad na nich dvoch bol zdrvujúci ale zato poučujúci. Zaslúžil som si to.

---

Bangchan

Nastal posledný deň a ja som vedel, čo príde. Musíme sa rozísť. Tento deň som chcel pre ňu, aj pre mňa urobiť výnimočným. Alex nám uvoľnila byt. Stretol som sa pred bytovkou s Alex a Kevinom. Objal som ju pevne a poďakoval. Dala mi kľuč od bytu a ja som vošiel dnu. Nechcelo sa mi ísť výťahom, tak som to vybehol na 3. poschodie a čo najpotichšie odomkol a vošiel dnu. Tak ako som odomkol, som sa vyzliekol. Pomalými krokmi som prešiel cez chodbu do obývačky a obzeral sa. Rhos sa pozerala na nejaký seriál. Podišiel som k nej a jemne ju štuchol do ľavého ramena. Otočila hlavou tým smerom a potom na mňa. To už som bol pri jej tvári a vlepil jej bozk na pery.

"Ahoj" odtiahla sa a naširoko sa usmiala. Posadil som sa vedla nej a pevne ju objal.

"Ahoj zlatovláska" dal som jej pusu do vlasov.

"Alex ťa pustila?"

Ukázal som jej kľúč od domu.

"Donesiem ti niečo na pitie, čo by si si dal?"

"Nie ďakujem" dal som jej znova pusu.

Zahihňala sa a začala mi oplácať bozky. Chytil som ju za tvar. Ľahla si na chrbát a ja na ňu. Odtiahol som sa a pozrel jej do očí. Nič nehovorila iba mi pozerala do očí. Prezrel som si jej tvár a pobozkal ju. Trhalo mi srdce opustiť ju, nechcel som to urobiť ale musel som. Pobozkal som ju ešte vášnivejšie a ona sa pretočila na mňa. Jej vlasy ma šteklili po tvári. Zastrčil som jej ich za ucho a neprestával bozkávať. Rukami som prechádzal po jej tele. Z nôh som si chcel zhodiť papuču a nechtiac buchol do pohára a rozlial ho. 
"Prepáč." zodvihli sme sa a začali to upratovať. 
"To je v poriadku." smiala sa. V tvári bola celá červená. 
"Si v poriadku?" opýtal som sa s úškrnom. 
"Áno, len sa hanbím." chytila si tvár do dlaní a začala sa smiať a ja spolu s ňou. Zaniesla pohár a posadila sa naspäť ku mne. Zhlboka sa nadýchla a vydýchla. Postavila sa, chytila ma za ruku a ťahala do svojej izby. 
"Táák a toto je moja izba." vyzerala byť nervózna, stále sa hrala s prstami a uhýbala môjmu pohľadu. 
"Rhos," dotkol som sa jej ruky, aby sa pozrela na mňa. Druhou som ju chytil za líce a usmial sa. "nebuď nervózna." 
Prikývla a zadívala sa mi do očí. "Milujem ťa." povedala to so smutnými očami.
"Ja teba viac." pritiahol som si ju ku sebe a pobozkal na čelo. Pevne ma objala. Odtiahli sme sa od seba a pozerali si do očí. Pobozkal som ju, chcem si navždy zapamätať chuť jej pier! Obaja sme chceli to isté, no báli sme a to vysloviť. Pomaly sme sa presúvali ku posteli .

"Naozaj chceš aby som to bol ja?" 

"Nikdy v živote som si nebola taká istá ako teraz!" pozerala mi priamo do očí a ja som ju nato hneď pobozkal. 

---

Alex

"Dali sme sa dokopy asi prirýchlo ale chcem, aby si vedela, že to myslím vážne. Viem, že si niečo riešila s Hyunjinom, Rhos mi to povedala a, že preto si asi so mnou začala chodiť. " chytil ma za ruky. "Chcem, aby si vedela, že mi na tebe záleží a to veľmi. Tak úžasné dievča ako si ty som ešte nestretol. Bol by som rád, keby spolu ostaneme a skúsime to naozaj. " čakal na moju odpoveď.

Sedeli sme po koncerte na lavičke v miestnom parku a Kevin sa mi priznával. Keď ma chytil za ruky a pokračoval, mierne som pootvorila ústa a pozorovala ho. "Wau..." vyšlo zo mňa"Budeš moje dievča?"Začali mi stekať slzy po tvári. Pustila som ho a začala si oči ovievať rukou."Alex...spravil som niečo zlé?"Pozrela som na neho a vrhla sa mu okolo krku. "Nič zlé si nespravil"
"Tak to mám brať ako áno?"
Odtiahla som sa a dala mu pusu "Ráta sa aj toto ako súhlas?"
"Musíš to zopakovať,nejak som nerozumel." uškrnul sa

-Po 8 rokoch-

Rhoslyn

"Už vás naozaj nebudem otravovať. Nájdem si nejaký podnájom a už vás nechám osamote, sľubujem." Z práce ma preradili na určitý čas do Soulu. Možno tu budem robiť už navždy, kedže som vedela perfektne po kórejsky. 
"Zase ti haraši vo veži? Vôbec nám tu nevadíš." ozvala sa Alex a Kevin ju objímal okolo pásu. 
"Čakáte malé, nechcem vám tu zavadzať a to sú moje posledné slová! Idem do mesta, mám niečo kúpiť?" opýtala som sa ešte pred odchodom. 
"Mlieko." prikývla som a zatvorila za sebou dvere. Pred nákupom som skočila do firmy odovzdať papiere. Ako som odtiaľ odchádzala napadlo ma ísť do JYP kaviarne, nebola som tak už roky. Bola blízko. Peši som tam bola do 10 minút. Skoro nič sa tu nezmenilo, až na výzdobu. Postavila som sa ku pultu a objednala si. Ako mi ju podala, som aj zaplatila. Otočila som sa na odchod, no v momente som zamrzla, keď som uvidela, kto predo mnou stojí.
Naše oči sa stretli. Po tak dlhej dobe! Bol to on! 

"Rhoslyn.." vyslovil moje meno a mne sa vrátili všetky tie pocity, ktoré som pociťovala, keď sme boli spolu. 

"Chan.."

KONIEC

Sme na konci príbehu a ja ďakujem všetkým, ktorí ho čítali ♥ Ste úžasní!!

Mám pripravený ďalší príbeh ale nie je už so Stray Kids ale s NCT, je písaný na štýl Harryho Pottera. Nájdete ho na mojom profile pod názvom Čistá krv. Bola by som rada ak by ste si ho tiež prečítali a napísali, čo si o ňom myslíte. ♥♥♥
You make Stray Kids stay ♥