Láska A Nenávisť Od Seba Nemajú Ďaleko (Dokončené)

17/snehuliak ☃️

Ráno som sa zobudila vedľa ponovom svojho princa. Pozerala som sa na neho.

,,Čo si ma tak obzeráš?" až som poskočila od ľaku.

,,Ja? Nie, hlúposť!" povedala som, aj keď sme obaja vedeli aká bola pravda. Aj sme sa na tom zasmiali.

,,Čo budeme dneska robiť?" spýtal sa ma James. Hneď mi niečo naoadlo.

,,Snehuliak." povedala som jednoducho.

,,A nebudeme radšej celý deň le-"

,,Snehuliak, snehuliak!" pokrikovala som.

,,Dobre, dobre, bude snehuliak. Ako si prajete dráha pani.'' usmial sa, tým jeho sladkým úsmevom.

Zišli sme pomaly dole. Ja som išla akože trochu popredu, aby to nevyzeralo tak, že sme spali spolu.

,,Ale, že sa vám dvom aj uráčilo vstať!" poznamenala Rose.

,,Dobré ráno, aj tebe." pozdravila som ju, načo sme sa všetci rozosmiali.

Dali sme si raňajky a chceli sme ísť von.

,,My ideme von!" zakričal James, keď sme už boli pri dverách.

Vonku sme postavili veľkého, krásneho snehuliaka. Páčil sa mi, veľmi sa mu páčil.

,,No čo, ako ho pomenujeme?" spýtal sa ma James.

,,Pán Mrázik!" povedala som meno, ktoré by si vybralo asi len malé, trojročné dieťa.

Hodila som doňho guľu snehu. On do mňa tiež. Začali sme už DRUHÚ vojnu snehovú.

Vtom ku mne pribehol a sotil má do snehu. Ležal na mne.

,,Čo rob-?" prerušil ma bozkom.

,,Milujem ťa." usmiala som sa.

,,Aj na teba." znova sme spojili svoje pery. Bol to úžasný pocit.

Nikdy predtým som sa takto necítila. Proste wow.

,,No, už by sme mali ísť, som hladná."  zašvŕkalo mi v bruchu.

Uveril mi a šli sme sa naobedovať. Potom sme sa hrali spoločenské hry a ja som asi o deviatej šla spať.

Mimovhod s Jamesom sme sa dohodli, že im to povieme, až, keď príde čas.

Dve kapitoli? Za jeden deň? Nebojte bude ich viac a áno môžte mi dať nobelovu cenu 😂😘