Láska A Nenávisť Od Seba Nemajú Ďaleko (Dokončené)

13/Tie dve😔

...,,Emma? Torelie? Kde je James?" pozreli sa na mňa.

,,Expeliaurmus!" vikríkli obidve naraz, čím jedna z nich získala môj prútik a kvôli druhej ma odhodilo.

,,Incancerous!" vikríkla Torelie, čím má zviazala.

,,Čo robíte?" spýtala som sa zúfalo, no ignorovali ma.

Pribehli ku mne a zobrali ma.

Ešte niečo zašepkali a ja som omdlela...

...zobudila som sa v nejakej tmavej miestnosti.

Chcela som sa pohnúť, no bola som zviazaná.

Snažila som sa kričať, no ústa som mala prelepené páskou.

Počula som kroky.

,,Lumos." zašepkal niekto, rozsvietil sa mu prútik a zistila som, že to je Emma.

,,Ale čo, už si sa prebudila?" začala som sa mykať.

,,Neboj sa, s tadiaľ sa tak ľahko nedostaneš!" povedala Torelie, ktorá sa tu nejak dostala.

,,Takže k veci, musíme si niečo vyjasniť." usmiala sa. Začala som sa ešte viac trhať.

,,Prestaň! Petrificus totalus!" prestala som sa mykať - kúzlo ma znehybnelo.

,,Konečne, takže, aby som ti to ujasnila - ak budeš s Jamesom kamarátka poradíme si s tebou horšie než teraz!" nerozumela som tomu - ako nám môžu kaziť priateľstvo?

,,Ale keďže si s ním už BOLA kamarátka, tak, aby si to neskúšala znovu musíme niečo urobiť!" povedala Emma. Nasucho som preglgla.

,,Cruccio!" vikríkla a ja som sa začala mykať ako šialená, kvôli bolesti, ktorú mi spôsobovala. (Kúzlo, ktoré povedala predtým pomynulo.)

Zrazu to prestalo.

,,Tak, teraz ťa tu necháme, budeš tu cez noc." vyjasnila mi.

Znova zašepkala to kúzlo na omdlievanie a ja som omdlela...

...,,Vstávaj!" kričala po mne Emma. Hneď som sa zobudila. Už som nebola zviazaná.

,,Opováž sa niečo niekomu povedať!" chcela som jej na to niečo povedať, no nevydala som ani hláška.

,,Presne toto sa ti stane, ak sa o to pokúsiš!" vyhŕlila na mňa.

,,Tak a teraz poď, o chvíľu odchádza vlak."

Dostali sme sa do izby. Pobalila som si veci a šla na raňajky.

,,Aby si vedela, aj mi o pár dní prídeme ku Weaslyovcom." povedala Torelie a odporne sa zasmiala.

Najedla som sa a išli sme do vlaku.

Vo vlaku sa všetci rozprávali, no ja som sa oprela o okno, pozorovala cestu a rozmýšľala.

,,Liv, čo sa deje?" spýtala sa ma Rose.

,,Je mi zle.'' povedala som jej na to. Pomaly sa mi začalo zahmlievať pred očami...

Tak nakoniec nová kapitola už dneska🎉🎉🎉 ja vás asi naozaj mám rada, keď tak neustále pre vás píšem🤣❤️ tak pa a zajtra možno teda vojde kapitola😘