Jej umelecké meno je Elsie. Má len dvadsaťdva rokov.
Aby uživila seba a aj psychický labilnú mamu, ktorá sa topí v liekoch a alkohole, začala pracovať ako ľahké dievča. Jej otec ju zavrhol a odišiel od nich. Všetko zostáva na Elsie.
V eskort službe...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
KASIÁN
Sedel som na mäkkej stoličke a pozeral sa do diára kedy to presne obedujem so svojou sestrou. Mali sme dohodnutý spoločný obed.
„Kasián, šéfka ťa volá." Prehovorila jedna z mojich kolegýň. V ruke držala svoj zápisník. Na tvári jej zdobili veľké okuliare. Vlasy mala sčesané dozadu, čím ten čierny rám vynikol ešte viac.
Bola odo mňa staršia. Nečudo, že sa nedala prehovoriť na šošovky.
Letmo sa na mňa usmiala. Alebo skôr ma chcela povzbudiť.
„Dobre." Vstal som so stoličky a už som sa náhlil za šéfkou.
Kráčal som svižným tempom. Možno ma povýši. Možno nebudem len písať do novín. A tak by som si mohol zverejniť moju poviedku. Ďalším krokom by bola nejaká veľkolepá kniha.
Šťastné som sa usmial nad tou predstavou. Ja Kasián Stoutness ako slávny spisovateľ, ktorý napísal úžasný bestseller.
Zaklopal som na dvere a hneď som vošiel dnu. „Dobrý deň, volali ste ma..."
„Sadni si, prosím ťa Kasián." Mrzuto odvetila moja nadriadená. Zdalo sa, že je s niečím spokojná.
Môj sen stať sa veľkým spisovateľom zrazu pominul. Akoby niekto vyfučal balón a ten sa rozletel na všetky strany. Presne to bolo aj s mojimi plánmi o budúcnosti.
„Pre moje očí. Musel si tam práve dať článok ako sa vážky rodia?" Hodila časopis pred seba na stôl, len aby som uvidel titulnú stranu, čo označuje kde môžeme nazrieť zrod vážky.
„Čo je na tom zlé?" Naozaj som nevidel na tom nič zlé. Predsa to je skvelý dokument, v ktorom sa ľudia môžu čosi aj dozvedieť.
„A to je ten problém. NIE-JE TO ZLÉ!" druhú vetu mi nahlas vyslabikovala.
Nechápal som.
„Poviem ti to takto. My sme bulvár a nie nejaký lacný šmejd. Ľudia chcú klebety a predovšetkým polopravdy. Chápeš? Niečo, čo ich donúti si kúpiť ten hlúpy časopis." Rozhadzovala sa tu rukami, len aby mi to poriadne vysvetlila. „Takto len prídeme o zákazníkov." Ťažko si povzdychla. „Čítala som tvoje poviedky. Sú úžasné. Ale tiež by si to vedel podať aj v bulvári. Čo ja viem. Nájdi si nejakú zaujímavú celebritu a o nej píš. Len pikantné veci."
Sklesnuto som odchádzal. Naozaj som čakal čosi iné. Kolegyňa ma zbadala tá v popolníkoch. Venoval som jej falošný úsmev.
Sadol som si na svoje miesto. Na mobile som hneď zbadal zmeškaný hovor od sestry.
DALMA - Čakám ťa.
Prečítal som si od nej správu. Ak by ma šéfka nezdržala neprišiel by som na obed neskoro. Moja sestra Dalma to nemá rada, ak musí čakať, čo i len pol hodinu.
