Jej umelecké meno je Elsie. Má len dvadsaťdva rokov.
Aby uživila seba a aj psychický labilnú mamu, ktorá sa topí v liekoch a alkohole, začala pracovať ako ľahké dievča. Jej otec ju zavrhol a odišiel od nich. Všetko zostáva na Elsie.
V eskort službe...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
KASIÁN
Doma som ju uložil do svojej postele. Zaspala hneď ako som ju položil. To už zo mňa opadli starostí o to dievča. Sadol som si k nej na kraji postele a pozeral sa na jej svetle hnedé vlasy, ktoré boli o čosi tmavšie, keďže do izby dopadalo málo svetla.
Díval som sa na jej tvár, ktorá bola mladá a svieža. Spala akoby nemala žiadne starostí. Sem tam som zbadal ako mykla ústami. Čosi zamrmlala a spala ďalej.
Chcel som vstať a odísť do obývačky, kde som šiesty neustlal na spanie. Niečo ma držalo. Nemohol som sa prestať vynadívať toho pohľadu.
Pamätám si, že mi na prvom stretnutí rozprávala, prečo to začala robiť. Vôbec na to nevyzerala, že je jedna z tých, čo zapredajú svoje telo. Dokonca jej správanie bolo úctyhodné. Správala sa slušne.
Hlavou som mykol do ľavá, že by som sa už mal postaviť a ísť sa vyspať. Hneď ako som to spravil, začala sebou mykať. Teraz to už nebolo to také obyčajné. Niečo sa jej nepekné prisnilo. Začala kričať. Sám som jej nerozumel, čo.
Telom som sa nahol k nej ešte o čosi bližšie ako som bol do teraz. Ruku som polozil na jej vlasy a jemne prstami sa do nich zaboril, len aby ju to upokojilo. Tá sa ešte viac mykla. Hneď na to otvorila svoje veľké vyľakane očí.
„Nie, vypadnite!" Začala vyšilovať.
Zvraštil som obočie. Len som jej chcel pomôcť. Nie ublížiť.
Ona ďalej vyhádzala. Vrieskala stále dookola, aby som vypadol. Že ako som sa dostal dnu.
Perinu si stiahla viacej k sebe a sadla si na posteľ. Kdeže predtým ležala sladko ako malé dievčatko. Teraz sa z nej stála fúria. Krčila nosom a pohľadom ma zabíjala. No stále kričala.
„Vypadnite! Nejdem s vami!!! Vypadnite!!!"
To už som sa postavil na obe rovné nohy a celý čas ju nespustil z očí. Vyzerala naozaj vystrašene. Nechápal som. Preskočilo jej?
„Hej, pokoj. Hej?" Zdvihol som svoje ruky hore k svojej hlave a zostal na mieste stať.
Teraz už mlčky na mňa pozerala. Všimla si, že jej nechcem nič spraviť. No stále mi akosi nedôverovala.
„Neublížim ti, okej?" Jemne som sa ozval, len aby sa dievča ešte viac nevystrašilo.
Obzerala si ma. V tej tme si ledva všimla, že som to ja, ten novinár.
„Si v mojej izbe." Rukami som ukázal nech sa obzrie okolo seba. „Len sa pozri." Mávol som hlavou, nech si izbu obzrie, tak ako som jej to spomenul.
Jej dych bol hlasnejší ako ten môj.
Po pár minútach sa neveriacky pozrela na okolo, či predsa som hovoril pravdu. Jej pohľad skončil na periny a na svoje oblečenie.
