Jej umelecké meno je Elsie. Má len dvadsaťdva rokov.
Aby uživila seba a aj psychický labilnú mamu, ktorá sa topí v liekoch a alkohole, začala pracovať ako ľahké dievča. Jej otec ju zavrhol a odišiel od nich. Všetko zostáva na Elsie.
V eskort službe...
Oops! Questa immagine non segue le nostre linee guida sui contenuti. Per continuare la pubblicazione, provare a rimuoverlo o caricare un altro.
ELSIE
Hneď ako som zbadala svoju mamu ležať na zemi, rozbehla som sa k nej. Rukami som si ju privinula k sebe. Vyzerala ako mŕtva. Strašne ma to vystrašilo. Ledva som dýchala. Vlasy ktoré jej padali do očí, som dala za ucho. Aj napriek situácií vyzerala byť veľmi pokojná.
Leonid stále stál na mieste, kde aj pred tým. Pohľad upieral na neho. Priam ho prepaľoval.
„Čo si spravil jej matke?" Chladne sa ozval. Bolo vidieť, že mu to nie je jedno.
„Nič. Len dal uspávadlo." Zamrmlal Miron popod nos. Postavil sa na nohy, kým sa ešte stihol na stoličke pomrviť. Zatínal sánkou. Bolo na ňom vidieť, že zúri.
„Leonid, snáď ti nemusím opakovať, čo sa stane ak ma niekto z mužov podrazí. A ty... ty si to spravil. Podrazil si nielen mňa ale nás všetkých kvôli kurve." Zúril.
„Zašiel si až príliš ďaleko." Leonid nebol na tom inak. Zaťal svoje päste. Bol pripravený zaútočiť. Ale čakal na vhodnú chvíľu.
Ja som stále mamu držala v náručí a čakala kedy sa preberie. Dúfala som, že ju nepredávkoval. Nechcela som prísť aj o druhého rodiča. Nie teraz.
V duchu som si hovorila, že ako sa toto celé skončí. Začnem inak žiť. Prestanem svoje telo predávať a skúsim normálnu prácu. Už viac nebudem pri týchto hrubých mužov, ktorý si myslia, že sme len vec, tovar a dokopy vlastne nikto. Už viac nebudem tou štetkou za ktorou ma majú.
„Si si tým istý?" Hnusne sa zaškeril. Rýchlym krokom podišiel ku mne a schmatol ma za jednu ruku, ktorú pri silnom zovretí hnusne vykrútil.
„Au." Sykla som od bolesti.
Ani moje telo nebolo úplne zahojene. Hojilo sa, ale vedela som, že sa nemám veľmi namáhať.
Hnusne mi ruku skrútil za môj chrbát a držal si ma pri svojej hrudi. Z vrecka vytiahol malý vreckový nožík, ktorý mi priložil ku krku.
„Ani sa jej nedotkneš!" Syčal Leonid. Dal ruky pred seba a pomaly sa približoval k nám. Bol veľmi opatrný, aby nespravil prudký pohyb, načo ma Miron môže podrezať.
„Stoj tam, inak prídeš o tuto malú kurvičku." Slizko sa ozval pri mojom uchu, načo mi hnusne zovrelo žalúdok. Chcelo sa mi plakať, utiecť, vracať ale nie byť pri ňom. Chcela som byť pri Leonidovi.
„Som tu, dobre. Len ju pustí. Dám ti peniaze, čo ti jej otec dlží a dlh bude vyrovnaný." Jeho hlas už nebol taký odvážny, keď mu to rozprával. Bolo vidieť, že sa o mňa bojí. Určite ho poznal lepšie ako ja. Vedel, čo spraví.
„A čo ak som si to rozmyslel?" Vreckovým nožom mi prešiel po krku až mi naskakovali zimomriavky. Moje podvedomie vytušilo blížiacu sa smrť. „Čo ak chcem práve ju."
Jeho hlas bol ako pokazený nástroj, pri ktorom sa vám chcelo odísť a viac ho už nepočuť. Jeho hlas ani zďaleka nebol taký príjemný ako Leonidov. Bol hrubý a veľmi sa mi z neho prevracal žalúdok.
„Čo ak chcem práve toto dokonalé telo." Jeho ruka sa dostala pod moje tričko.
Ja som v tom momente zadržala dych. Bol mi odporný. Telo sa mi začalo triasť. Nechcela som, aby sa to znovu zopakovalo. Smutne som pozerala na Leonida, aby niečo spravil.
Ten mlčky stál a prepaľoval ho pohľadom až kým ma Miron nechytil za prsia, to už sa k nám rozbehol a uštedril mu do tváre krásnu ranu. Hneď na to ma pustil.
Rozbehla som sa k Leonidovi, ktorého som objala. Zaborila som svoju hlavu do svojej hrude.
Začula som len ako sa Miron zatáckal a vrazil do stola, ktorý sa hlasno ozval.
Cítila som ako Leonid zatínal päste. Ešte neskončil. Rukou sa natiahol, nech mu prisype ďalšiu ranu. Ja som mu v tom zabránila. Chytila som mu päsť do svojich rúk a pozrela na neho. Pohľadom som sa ho snažila obmäkčiť, aby nespravil niečo, čo by neskôr ľutoval.
V očiach mal pekelnú búrku, kde aj blesky šľahali.
Musela som niečo spraviť. Nechcela som, aby ho zabil, aby mal na svedomí vraždu, ktorá za to nestojí. A preto som konala. Natiahla som sa k jeho tvári. Musela som stať na špičky, aby naše ústa boli v rovnakej výške. A v tom som naše pery spojila.
Bránil sa. Stále bol rozčúlený. Ja som sa nevzdávala. Brala som si jeho bozky, pokiaľ ma rukami neobjal a nespolupracoval. V bozku bolo cítiť toľko emócii. Túžba, chcenosť, láska, nežnosť, dravosť. Všetko sa zmiešalo do jedného bozku. Ani jeden z nás nechcel prestal.
„Marí." Začula som chrapľavý mamin hlas.
Hneď som sa od neho oddialila a pozrela na mamu, čo je v poriadku, či nie je vystrašená, či jej neublížil.
Konečne sa prebudila.
Rozbehla som sa k nej a pomohla jej stáť na nohy. Bola veľmi slabá. Určite nič nezjedla. Jej ruku som si dala okolo svojho ramena, aby som jej pomohla kráčať vyjsť von.
Leonid podišiel z druhej strany, kde chytil moju mamu z druhej strany.
Pomalý sme prechádzali cez prach, až kým Leonid neskríkol moje celé meno.: „Mariamme!"
Otočila som sa k nemu a skôr ako som niečo povedala, spadla som na zem na tvrdú chladnú podlahu. V ušiach mi zaznel hlučný výstrel, ktorý ma zasiahol do chrbta. Posledný krát som pozrela na Leonida, ktorý hneď pustil moju mamu a rozbehol sa ku mne. Vzal ma do náručia. Pozeral sa mi do očí. V očiach som mu uvidela slzy, ktoré sa drali von. Čosi zamrmlal, ale to už som nevnímala. Pomalý som prepadala do bezvedomia...
