Daň za LUXUS

~13~

❤❤❤
Venujem:
Linka760, Nina771

Zajtra bude z Elsienho pohľadu.
Myslím, že sa máte na čo tešiť 🤗.
❤❤❤

KASIÁN

Hneď ako som zaklopal na dvere, otvoril mi to Brian. Mávol rukou, že môžem vojsť dnu.

„Kde je Dalma?" Kráčal som za ním do obývačky. Kde sme si obaja sadli.

Bez slova ukázal rukou, že je v kuchyni a pripravuje obed. Bolo niečo pol jednej. Myslel som, že už jedli.

„No ahoj, braček. Ako ti to ide s písaním?" Vošla do kuchyne aj s dvoma taniermi, ktoré položila na stôl pred nás. Boli to klasické kolienka so syrovou omáčkou v ktorej bola kukurica. Vyzeralo to naozaj lahodne. Tak isto nám položila aj príbor.

„Však to poznáš." Takmer som tú vetu zaspieval. Troška ma to trápilo, že som dneska volal Elsie a nedvíhala mi telefón. Chcel som sa s ňou dohodnúť na dnes. Šéfka mi v práci priadne dýcha na krku. Nedá mi vydýchnuť ani na menšiu pauzu. Chce odo mňa viac ako len to, čo som jej minule doniesol.

„Nepoznám." Založila si ruky v bok. „Ja nepracujem pre bulvár. A ani nepíšem. Naposledy čo som napísala to bola jedna úvaha ešte so strednej. Na vysokej si mi ty písal seminárku, pamätáš? Tebe to vždy išlo."

„Ide to pomalý." Prekrútil som očami.

„A to už prečo?" To si sadla k svojmu priateľovi Briaenovi, ku ktorému sa pritúlila.

Bolo mi blbo sa s ňou rozprávať teraz pred ním o prostitútke, keďže to bol môj prvý projekt o niečom takom bizarnom napísať. Preto som len hlasno preglgol a opäť sa pozrel na sestru, ktorá trvala na svojej otázke.

„Pomaly sa to hýbe. S tou osobou som sa stretol iba raz. A mám málo informácie ohľadom tej profesie. Takže no... Šéfka je nervózna, že nemám nič nové." Trpko som priznal. Cítil som sa ako zbitý pes.

„A to si jej dnes nezavolal?" Ďalej sa ma pýtala.

„Jasné. Volal som jej ale nedvíha to." Sklamane som odvetil. Bál som sa, že sa zľakla, že o nej budem písať. Predsa som jej nijako nechcel ublížiť a ani ju raniť.

„Čo sa deje, zlato?" Brian sa pozrel na Dalmu. Vyzeralo to, že si robí starostí.

„Nič vážne. Len som tu to bráškovi dohodila malú hviezdu." Uškrnula sa.

Nad tou malou hviezdou som sa zasmial. Nechcela povedať skôr porno hviezda?

„Zavolám jej." To už si vzala do ruky svoj telefón a vytočila jej číslo. Dlho to zvonilo, až kým jej to nehodilo do odkazovej stránky. „Nedostupná." Zamrmlala si sestra popod nos.

Mykol som plecami, že nič sa nedá robiť. Mám to ja ale smolu. No stále som nedúfal, že mi ešte dnes zdvihne. Ale sám som nevedel kedy.

„Tak jej napíš. Možno pracuje alebo na služobnej ceste je. Sama neviem." Poradila mi. Bolo vidieť, že jej na mne záleží, aby som to mal konečne z krku. Vždy si robila pre mňa starostí. Za čo som svoju malú sestričku ľúbil.

„Asi máš pravdu." Dal som jej za pravdu. „Napíšem jej správu. A ako hneď skončí..." Tu som si odkašlal. „Tak nech sa mi ozve. Čo dúfam, že spraví."

„Hej a nevieš kde býva?" Spýtal sa má Brian, ktorý sa zapojil do našej konverzáciu.

„Dalma?" S prosbou v očiach som sa na ňu pozrel. Brian dostal úžasný nápad. Môžem ju osobne navštíviť. Len aby mi pred nosom nezabuchla dverami.

Všimol som si na nej, že akosi znervóznela. Určite vedela, kde býva. Ale očividne mi to nechce povedať.

„Dalma?" Znova som zopakoval jej meno.

Dalma sa len poškrabala za ucho. Nervózne sa pozrela na mňa a potom na stolík, kde boli už takmer prázdne taniere. Jej priateľ už dávno zjedol.

„Povieš mi kde býva?" Jemne som sa jej opýtal. Dúfajúc, že mi to konečne povie. Prišli mi to akoby som ťahal z chlpatej deky, z ktorej sa len tak ťažko prášilo.

„Čo?" Pobehovala očami tam a naspäť. Bolo vidieť, že ju moja otázka rozrušila. Bolo mi viac ako jasné, že mi to nechce povedať. Že mi to chce zatajiť.

„Počula si ma." To už som zaťal zubami, len aby som nemusel na ňu zvýšiť hlas.

„Takto sa nebudeš s ňou baviť." Zastal sa jej Brian, ktorý ju teraz začal objímať.

„Fajn. Aj tak si to zistím." Urazene som vstal, že so sestri nič nedostanem. Odišiel som z obývačky do chodby, kde som si obul svoje topánky a sako. Siahol po kľučke, keď ma zrazu Dalma chytila za lakeť. Dobehla ma, aby ma zastavila.

Chvíľu sme tam stáli a pozerali si do očí.

„Nie je doma. Odišla do hotela. Zbytočne ti bude jej adresa." Zamrmlala skôr pre seba ako pre mňa. Stále sa cítila byť previnila, že kvôli nej takto urazený odchádzam.

„Aj tak chcem vedieť, kde býva. Tak či onak sa tam musí vrátiť, nie?"

To už sa na mňa pochybovačne pozrela. Akoby som nemal pravdu. Akoby tu bolo niečo viac, čo ja neviem.

Videl som, že dneska so sestri už nič nevytiahnem. Ani adresu mi nepovedala. Uvoľnil som sa z jej zovretia a sám odišiel z ich bytu. Vonku som si štúril ruky do vrecka a kráčal k svojmu autu. Mal som v pláne ísť domov.

Ako som si sadol do auta, prišla mi správa. Skôr ako som naštartoval auto, som pozrel do telefónu. Dalma mi napísala bydlisko tej ženy, na ktoré som tak naliehal. Tak isto mi napísala veľkými písmenami PREPÁČ.

Ako som poznal sestru. Nemala rada, ak sme boli kvôli niečomu, teraz kvôli niekomu, pohádali.

To už som sa jemne pousmial, že napriek tomu aká je... I tak ju ľúbim. Teraz som už nezamieril domov ale k Elsie.