Jej umelecké meno je Elsie. Má len dvadsaťdva rokov.
Aby uživila seba a aj psychický labilnú mamu, ktorá sa topí v liekoch a alkohole, začala pracovať ako ľahké dievča. Jej otec ju zavrhol a odišiel od nich. Všetko zostáva na Elsie.
V eskort službe...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
LEONID
Nebolo Marí ťažko nájsť. Vedel som, že ide ku Conanovi. Vpredu sedieť som zbadal jeho pasáka, ktorý po ňu prišiel. Bol som naozaj nahnevaný, keď nastúpila do jeho auta.
Teraz som však stál neďaleko pri stromoch a pozeral na pohreb. Bolo tu naozaj málo ľudí. Ani som sa nedivil. Jej otec bol hnusný bastard, ktorý ošklbal môjho šéfa.
Neprial som mu smrť ale aby si to pekne sám odpykával a nie jeho dcéra. Prišli mi to hrozne nefér. A hlavne teraz som mal zmiešané pocity. Sám som nevedel, čo som cítil. Vedel som, že to dievča mi počarovalo. Celú noc som na ňu myslel.
Pohreb sa skončil a ja som vedel, že je čas sa jej ukázať, že ju čakám.
Uvedomoval som si, že nebude sama. Už včera som mal možnosť ju zbadať ako ju stráži jeden tlstý človek, ktorý pracuje pre Conana.
Bol na každom jej kroku. Stal za ňou ako je vlastný tieň. Ak by som nepoznal celú situáciu, pokojne by som si myslel, že je to jej bodygard, ktorého si môže dovoliť.
Marí a jej spolok kráčali ku auto. Postavil som sa tak, aby ma zbadala len ona. Dával som si veľký pozor, aby ma nezbadal ten jej tieň. Prepaľoval som ju očami, aby sa pozrela mojím smerom.
Hneď ako jej oči vyhľadali tie moje, ma pichlo pri srdci. V očiach mala ukrutnú bolesť. Bola tam. Smrť otca ju dosť zasiahlo. To už svoje ústa otvorila a mlčky naznačila slovo - teraz nie.
Videl som, že si robila starosť o tom, aby to jej tieň zistil, že som sa snažil ju vyhľadať. Preto som sa rozhodol, že ju zavolám k sebe. Mávol som rukou, nech ona príde sem, ak ja nemôžem k nej.
Všimol som si ako sa začala s ním baviť. Čosi zamrmlal. Zrejme jej nedovolil niekam ísť. Ale Marí ďalej do neho kecala, až nakoniec povolil. To už sa rozbehla úplne iným smerom ako som bol ja. Pohľadom mi naznačila nech ju prenasledujem.
Rýchle som sa za ňou rozbehol medzi stromami až k hrobke, kde sa mi schovala, aby nás nik nezbadal. Sedela v čupe a obzerala sa okolo seba, či nás niekto nevidí.
„Marí." Oslovil som ju. Ruku som položil na jej rameno, aby mi nezdrhla. Od nej som naozaj nevedel, čo spraví. Bola nevyspytateľná. Robila skôr akoby si veci premyslela. Preto som jej chytil rameno s tým, že už mi neutečie tak ľahko.
„Nemôžem ísť s tebou. Ten muž ma nespustí z očí." Ticho šepla.
Snažil som sa nevnímať tú bolesť v jej očiach. Chcelo sa mi ju objať, len aby nebola smutná. Len aby sa usmiala. No tieto emócie som potláčal. Vedel som, že na vzťahy nie je. Sama odo mňa odišla ako sme sa spolu vyspali. Myslel som, že sa jej to páčilo. Očividne som bol len ďalší muž na jej zozname.
„Nebol by tu, ak by si nastúpila do správneho auta. Bol by som tu len ja." Čupol som si k nej a chladným tónom som jej to povedal. Chcel som, aby sa preto zle cítila. Chcel som jej pomôcť.
Sklopila hlavu na zem. Určite rozmýšľala nad tým, čo spravila.
„Ponúkol som ti bezpečie..." Začal som opatrnejšie rozprávať, len aby som ju znova neodohnal od seba.
„Ja ho nepotrebujem." Drzo mi skočila do reči.
„Len mi nehovor, že sa dokážeš o seba sama postarať. Je mi jasne, za čo si zaplatila otcov pohreb." Rozprával som to s odporom. Bolo mi jasné, že zapredala svoje telo. Hnusilo sa mi z toho, že to robí. A nemusela by, ak by ma poslúchla.
„Je to moja vec, čo robím." Stále sa pozerala na zem. Zrejme na svoje topánky.
„Svoj život môžeš stále zmeniť." Ticho som šepol. Stále som ju nespustil z očí. Mal som nutkanie ju otočiť ku mne, aby sa mi pozerala do očí, keď sa rozpráva som ňou, ale nechcel som byť príliš dominantný. Chcel som, aby to spravila sama.
„A kto povedal, že ho chcem zmeniť. Kto, hm?" S malým hnevom sa ku mne otočila.
„Chcel som ti len pomôcť. Nič iné."" Bol som z nej sklamaný. Chvíľu som čakal a potom sám vstal, a odišiel preč. Ani som sa spätne nepozrel. A načo? Aj tak na mňa kašle na to, čo som povedal.
***
„Si si vedomý toho, že mi ju musíš priviesť. Ak nie, tak uvidíš aké následky z toho budú." Ozýval sa mi Mironov hlas.
Hneval sa, že ušla. Bolo mi jedno, ak si myslel, že som to bol ja, čo som ju od neho dostal preč. Nikdy nemal tú guráž ma len tak vyhodiť. Vedel, že na neho čosi mám. A to bola moja poistka. Nielen tie vraždy, čo spravil. Mal som aj iné hrozné veci, čo ho môžu zničiť. A tie som poznal len ja.
Sedel som zo založenými rukami v malom podniku LUX, ktorý vyzerá byť ako to práve miesto za vypnúť.
Usrkol som do seba ešte jeden pohár piva.
Okrem Mirona som rozmýšľal nad ňou. Chcel som, aby bola znova pri mne. Túžil som ju mať pri sebe. Sám som držal svoje pocity na uzde. Nevedel som, ako to je u nej.
Jaxon pri mne sedel a pozeral sa všade možné len nie na mňa. Po pár minútach sa ozval. „Tak Leonid... toto mi nerozhovoríš. Čo ta trápi?"
„Ale nič." Mávol som nad tým rukou.
„Mi kurva nehovor, že nič. Celý ten čas, čo tu sedíme, si nepovedal ani slovko. Sedíš tu ako kopa hovna." Tá jeho úprimnosť nemala občas hranice. Pre toto som ho mal rád.
„Fajn." Pretočil som očami.
„Je to tá, čo som ti ju pomohol nájsť? Čo ti pred nosom ušla?" Pýtal sa ďalej.
Mlčky som prikývol. Vlastne som ani nemal, čo na to povedať. Cítil som sa príšerne. Sám som ani len netušil, čo je som ňou.
„Ooo, to ta sexy kočka?" Jeho zreničky sa rozšírili. Nezabudol pritom zavrieť svoje ústa. Až tak nad ňou slintal.
„Do paroma s tebou." Vstal som od stola a odišiel k baru, kde som si vypýtal tvrdší alkohol ako len pivo. Barman mi nalial whisky, ktorú som hneď do seba vlial.
„Vieš, že som úprimný." Jaxonova ruka ma potľapkala po chrbte. Nahodil ospravedlňujúci pohľad.
„Viem." Priznal som. Nerád som sa bavil o nej. Hneď keď sa mi vybavila jej tvár, som zúril. Zúril som, aký som hlúpy, že sa mi to ľahké dievča môže páčiť. Darmo som to teraz zapíjal. Už ďalší deň nemôžem na ňu prestať myslieť.
