Tentokrát som nešiel do kaviarne. Mal som dnes veľa práce a tak som sa len prechádza po parku neďaleko tej kaviarne. Zastavil som pri menšom jazierku, ktoré tu bolo a sledoval ho. Bola už tma a mesiac sa krásne odrážal od hladiny vody. Moja myseľ znovu zablúdila k danému chlapcovi. Moje myšlienky sa k nemu vracali pomerne často. Menší blondiak mi naozaj poblaznil hlavu a to ho poznám len tri dni. Tak rád by som naň dnes narazil. Ale takéto šťastie mať určite nebudem.
Je celkom zima... Mal by som už ísť dom.... Prudký náraz ma vytrhol z myšlienok. Nebol silný a tak som to ustál avšak druhá osoba nie.
,,P-Pardon" ten hlas.. Po tomto týždni by som ho poznal kdekoľvek. Pohľad som premiestnil na rozkošného blondiaka z kaviarne a pousmial sa
,,To nič. Si v poriadku? " spýtal som sa ho a pomohol mu vstať
,,Nebolí ťa niečo? Ja som to ustál ale ty nie" povedal som a prezeral si ho. Zaskočil ma však jeho vystrašený pohľad
,,A-ano. Pard-don ale musím už ísť " vykoktal a hneď bežal preč.
Stál som tam ako solný stĺp a sledoval miesto, kde ešte pred chvíľkou stál. Nerozumel som tomu... Čoho sa tak veľmi bál?
MentolSuga
YOU ARE READING
You Saved Me / YoonKook
FanfictionKeď som ťa videl prvý krát v tej kaviarni... Uchvátil si ma. Bol si krásný a krehký už na prvý pohľad.... Stále nechápem ako ti vlastný manžel mohol tak veľmi ublížiť.
