You Saved Me / YoonKook

YeOl

,,Čo tak ísť na menšie nákupy. Moje oblečenie ti je veľké a stále to nosiť nemôžeš a spodné prádlo tiež nie. Taktiež aj hygienu" povedal som zamyslene a pozrel naň. Prekvapene ma sledoval a potom svoj pohľad presmeroval k zemi.

,,T-To nemusíš. Stačí staré oblečenie. Aj tak nemám peniaze. Všetko má on" poslednú vetu zamrmlal potichu a objal si kolená

,,O peniaze sa nestaraj. Zaplatím to...Nie,nie. Nechcem počuť žiadne protesty. Povedal som, že to zaplatím. Tak tíško a poď sa prezliecť" povedal som rozhodne a za predlaktie ho vytiahol na nohy. Ťahal som ho do izby, kde som sa hrabal v skrini a hľadal veci preňho

,,Kookie...Naozaj to nie je potrebné"

,,Tíško a obleč sa" povedal som spokojne. Podal som mu veci a odišiel z izby, aby sa mohol obliecť.

Vzal som si peňaženku a šiel sa obuť a obliecť. Na to malé mača som čakal asi päť minút než sa vynoril z izby v oblečení, ktoré som mu dal.

,,Obuj sa a pôjdeme" povedal som zatiaľ, čo som mu nasadzoval kabát. Obul sa a vyrazili sme.

-

,,Mám toho viac než dosť. Kookieeee....Nemôžeš na mne premrhať toľko peňazí" toto hovoril už odkedy sme prišli do nákupného centra. Je naozaj skromný. Myslel si, že mu kúpim len jedno tričko, gate a hotovo. Trubka malá.

,,Ešte hygiena a hotovo. Zanesieme to do auta a pôjdeme sa najesť" usmial som sa

,,Fajn...taaak....Tu je kefka, pasta, ale ta bude pre oboch keďže ešte včera si spomínal, že potrebuješ novú. Všetko" nahodil nevinný úsmev a už ma chcel ťahať k pokladni, ale zastavil som ho.

,,A čo pleťová voda a krém, mydlá, šampón a nejaký ten kondicionér alebo olej na vlasy. A čo mydlo na tvár" nevinne som sa usmial a sledoval jeho zhrozenú tvár. Neubránil som sa menšiemu zasmiatiu.

,,Toho je až príliš" mrmlal si zatiaľ, čo sa smažil vybrať nejaký šampón.

-

,,Taaak už môžme jesť" povedal som spokojne.

,,Vďaka bohu. Nemôžem uveriť tomu, že si minul toľko peňazí na niekom, ako som ja" zamrmlal. Úsmev mi klesol a zastavil som. Prekvapene sa na mňa otočil.

,,Takto o sebe už nehovor. Minul som ich na tebe rád. Rád pomáham ľudom a ty si ju naozaj potreboval. Také zachádzanie si si nezaslúžil. Choval sa k tebe, ako k bezcennému odpadu, a to ty nie si" podišiel som k nemu a chytil ho za ramená.

,,Si rovnako cenný, ako každý človek a toto bola len maličkosť. Kľudne ťa budem mať u seba živiť aj do konca života ak by to znamenalo, že budeš šťastný a cítiť sa cenne. Takže už od teba nechcem počuť nič také, že som minul pár wonov na niekom ako ty" dokončil som svoj monológ.

Hodnú chvíľu bol ticho...Ako keby spracovával to všetko, čo som povedal. Po chvíľke sa jeho oči zaplnili slzami. Palcami som mu ich zotieral a usmial sa naň.

,,Neplač, mačička" usmial som sa a objal ho. Ruky mi okamžite obmotal okolo tela a vzlykal mi do hrude. Ja som ho jemne hladil po vlasoch a usmieval sa. Celý okamžik bol pekný a ja som si ho užíval, avšak narušiteľ na seba nenechal dlho čakať.

,,Yoongi?"

Človek, ktorého som od istého momentu nenávidel tak, ako nikoho stál rovno pred nami.

MentolSuga