,,Myslím, že je čas na môj darček" s úsmevom som sa otočil na Yoongiho a podal mu menšiu krabičku. On si ju odo mňa zvedavo vzal a obzeral si ju. Následne ju otvoril a prekvapene na mňa pozrel.
,,Odkiaľ sú to klúče?" spýtal sa prekvapene.
,,Od kaviarne. Tvojej vlastnej" stuhol a zarazene na mňa pozrel.
,,Č-Čo?" vyšlo z neho.
,,Viem, že máš rád kávu a práca v kaviarni ťa baví. Jin mi pomohol zohnať priestor a zariadiť to tam podľa tvojho vkusu"
,,Odkiaľ poznáš môj vkus?"
,,Podľa toho, čo si vyberáš a sleduješ a Jin ťa tiež pozná už nejakú dobu. Zajtra ťa tam vezmeme" usmial som sa.
,,J-Ja...neviem, čo povedať....Ďakujem" zamrmlal potichu. Nadýchol sa a skočil na mňa.
,,Ďakujem....za všetko" zamrmlal a trhavo sa nadýchol. Pevne som ho zovrel v náručí a usmial sa.
,,Neďakuj"
,,Pffff. A ja som vzduch, hej? Človek sa tu môže aj zoztrhnúť a nedostane sa mu ani ďakujem" mrmlal urazene Jin. Yoongi sa hneď odtiahol a otočil sa naň.
,,Aj t-tebe ďakujem" povedal a pousmial sa.
,,No nemáš za čo" zamrmlal urazene ale pousmial sa.
,,Hyung, vystrašíš ho" zasmial sa Jimin a šťuchol doň.
,,Drzé dieťa" uštedril mu malý pohlavok.
,,Dobre, stačí. Odnesme si veci, dajme sa do pyžám a pôjdeme si pozrieť nejaký film, Súhlasíte?" ozval sa Joon. Všetci sme prikývli. Začali sme sa zdvíhať zo zeme a rozišli sa do izieb.
,,Ako sa zatial cítiš? Neprekážajú ti?" spýtal som sa Yoongiho. Ten na mňa s úsmevom pozrel a zavrtel hlavou.
,,Sú milí. Je to príjemná spoločnosť. Som rád, že si ma sem vzal. Ďakujem...ešte raz" obdaril ma úsmevom a chytil za ruku. Ja som sa pousmial, zdvihol ho do vzduchu a zvalil sa s ním do postele. Pevne som ho objal. Nebolo to nič nové. Robievali sme to pravidelne.
,,Si roztomilý. Som rád, že mi robíš spoločnosť" zamrmlal som.
,,Aj ja som rád" zavrnel a pritúlil sa. Spokojne sme sa obímali a čakali, až nám niekto uvolní kúpeľňu.
Im sorry. Nič lepšie ma nenpadlo :((
MentolSuga
YOU ARE READING
You Saved Me / YoonKook
FanfictionKeď som ťa videl prvý krát v tej kaviarni... Uchvátil si ma. Bol si krásný a krehký už na prvý pohľad.... Stále nechápem ako ti vlastný manžel mohol tak veľmi ublížiť.