AhOp

237 22 6
                                    

Sedel som na gauči a pozoroval to malé spiace mača, ktoré sa chúlilo v mojom náručí. Môžem povedať, že konečne poriadne spal a nestrašili ho nočné mory s jeho manželom. Už to bol týždeň, čo žil u mňa. Nie raz som ho počas spánku uprostred noci počul plakať, preto som využíval chvíľky pri filmoch a hladením po vlasoch ho uspával. Aspoň na chvíľku sa vyspal.

,,Kookie" zamrmlal ospalým hlasom a pomaly sa prebúdzal

,,Potrebuješ niečo?" spýtal som sa a pousmial sa. Zavrtel hlavou a objal ma pevnejšie.

,,Opatrne s rukami. Stále sú citlivé" zamrmlal som. 

,,Ďakujem....Ďakujem za to všetko. Okrem Jin-hyunga sa o mňa nikto nezaujímal" posmrkol. Bolo mi ho naozaj ľúto. Neho by mali ľudia rozmazlovať a nie mu takto ubližovať.

,,Neďakuj. Môžeš tu zostať dokedy potrebuješ. Pôvodne som chcel psa alebo mačku, aby som nebol sám...Ale ty si lepšia verzia" usmial som sa a objal ho.

,,T-Tak ďakujem. A-Ale nechcem zavadzať" mrmlal a červenal sa. Roztomilá mačička.

,,Ale vôbec. Som rád za takúto roztomilú spoločnosť...A teraz, nedáš si niečo?" spýtal som sa s úsmevom a presunul ho z môjho lona na gauč.

,,N-Niečo sladké" zamrmlal zahanbene. Chcel som mu doniesť zrkadlo, pretože pohľad na Yoongiho je sladký dosť, ale radšej som mu šiel pre koláč, ktorý poslal Jin-hyung z kaviarne.

,,Papaj" usmial som sa a začal ho ním kŕmiť. Kvôli jeho rukám som musel...ale nebránil som sa.

MentolSuga



You Saved Me / YoonKookWhere stories live. Discover now