Prosím neplač.

Nové ja?

"Privítajte vašu novú spolužiačku..."

"Layla..Volám sa Layla..Priezvisko netreba" nasilu som sa usmiala, títo ľudia s ktorými budem musieť stráviť dva roky, sa o mne nedozvedia nič viac ako moje meno.

S povzdychom som si sadla do prázdnej lavice a počúvala učiteľkyn prednes novej "zaujímavej" látky. Po nekonečnej dlhej hodine som si zobrala všetky svoje veci a vybrala sa hľadať učebňu biológie. Blúdila som po chodbách a keď zazvonilo na hodinu som si len povzdychla a sadla na lavičku ktorá bola na chodbe. Nájsť tu učebňu je ťažké keďže som tu nová. Nová.

Sedela som na lavičke keď okolo mňa prešla skupina chlapcov.

"Hej vy!"

"To kričí na nás"

"Vidíš tu niekoho iného"

"Nevyskakuj a radšej povedz prečo nás rušíš"

"Kde nájdem učebňu biológie?" opýtala som sa "Prosím" nezabudla som dodať. Oni sa na seba pozreli a začali sa smiať. Pretočila som očami a vybrala sa na odchod nemalo to zmysel s nimi strácať čas, aj tak by mi to bolo prd platné.

Jebať na všetko.