S Nickom sme sa bavili ako starý známi mala som pocit že jemu môžem naozaj povedať všetko a on ma len pochopí. Úplne som zabudla na otca ktorý bol u nás doma, aj na minulosť vnímala som len Nicka a jeho rozprávanie trápnych zážitkov.
"...a potom si zo mňa všetci robili srandu vraj som teplý..."
Smiali sme sa a popíjali kávu, mobil som mala vypnutý a ani som nemala v pláne ho zapnúť. Neskôr sme sa rozhodli už odísť, kráčali sme cestou ku mne domov a rozprávali sa.
"Povedz mi niečo o tebe okrem mena o tebe nič moc neviem"
"Nie som nijak zaujímavá, žila som s mamou v jednom meste, mala som kamarátov, obyčajný život" plný drog a alkoholu "potom sme sa presťahovali a teraz žijeme tu"
"Prečo sa s nikým nebavíš čo som počul tak si celé dni len sama"
"Nepotrebujem to, proste koľko ľudí ti vkročí do života toľko ich aj odíde, potom je človek zlomení..."
"Múdro povedané" jemne sa na mňa usmial a prehodil mi cez plece jeho bundu. Tichým ďakujem som mu poďakovala a zastala pred mojou bytovkou.
"Počúvaj nechcem sa ti nejak starať do života, ale viem že niečo tajíš a je to v pohode, ale keď budeš chcieť tak som tu pre teba" len som ho objala nebolo treba slov, len som ho objala. Po chvíli som sa odtiahla a rozlúčila. Vošla som do bytu keď som si všimla že sú tu stále otcove topánky. Prečo tu stále je?!
"Zlato" začala mama "ja a tvoj otec sme sa dohodli že by" vzlykla "by...bolo pre teba lepšie ísť bývať k nemu, predsa len..je to tam lepšie" silene sa usmievala a čakala aj s otcom na moju reakciu.
"Čo nie ja nikam ísť nechcem!"
"Ale ja a tvoja matka sme sa už dohodli tak sa choď zbaliť!"
"Vieš čo urob ty..Vyser sa zase na nás a odíď do tej diery s akej si prišiel dobre? Nepotrebujeme ťa, ani ja ani mama..Tak proste zase odíď" zobrala som matku za ruku a začala ju ťahať preč od neho, nemohla som sa už dlhšie na neho pozerať. Nebol to môj otec, už viac nie. Otec sa na vás nevyserie keď ochoriete.
Mama zastala a pozrela na mňa so slzami v očiach.
"Mama nestoj tam poď ideme preč od..neho.. nemôže ma zobrať preč!"
"Zlat.."
"Nie mám 17 nemôže" vzlykala som.
"Zlato za pár mesiacov máš 18 potom si ťa vezmem dobre.." odmlčala sa "teraz to bude tak lepšie"
YOU ARE READING
Prosím neplač.
RomanceČítaj a uvidíš.. Chcem len dodať že kniha je písaná zo srandy, môžu sa tu objaviť nadávky a gramatické chyby.
