Prosím neplač.

Prepáč Mami

Kráčala som domov. Keď som zastala pred bytovkou v ktorej mam teraz bývať len som pretočila očami a vošla dnu.

Po schodoch som vyšla na štvrté poschodie. Mohla som ísť aj výťahom ale ten bol pokazený.

Vošla som dnu. Vyzula sa a zavesila bundu na vešiak.

"Mama!"

"Mama!"

"Mama si tu?" kráčala som do kuchyne kde som ju nenašla, nebola ani v obývačke. Možno odišla. Vošla som do mojej izby kde som ju našla sedieť na mojej posteli.

"Mama, čo tu robíš?"

"Čakám ťa chcem vedieť aký si mala deň, zlatko" ja a moja mama sme mali skvelý vzťah aj keď nei vždy to tak bolo. Ešte pred tou nehodou sme sa stále len hádali. V tedy som ju nenávideli. Teraz verím iba jej. Nikomu inému.

"Deň som mala dobrý, škola je v pohode aj keď som sa s nikým nedávala do reči"

"Zlato nemôžeš byt celý život taka utiahnuta, musíš začať niekomu dôverovať len tak zistíš kto je pravý kamarát a kto nie"

"A čo im mam iba tak povedať že dva roky som strávila na vozíku?" povedala som podráždene. Keď som si ale všimla slzy v očiach mojej mami hneď som sa spamätala.
"Mami prepáč ja som to tak nemyslela, vážne, prepáč mi" objala som ju. A tak sme tam len tak sedeli v objatí.

Ďalší deň v škole bol ešte horší ako ten prvý, sedela som celý deň na mieste a presúvala sa z triedy do triedy.

"Aha koho sme tu zase stretli, stratila si sa?" zasmial sa hnedovlasý chlapec. A spolu sním ďalší traja.

Ignorovala som ho načo mu odpovedať na takúto ironicku otázku. Postavila som sa z lavičky zobrala si svoju tašku a na hlavu si dala kapucňu.

"Ohluchla si!"

"Nie len nemám dôvod sa baviť s niekym takým ako si ty"

Kráčal ku mne, celý nahnevaný chytil ma za ruku a hodil do skrinky. Ucitila som bolesť v nohe a už som vedela že je zle. Pozrela som na neho a snažila sa zadržať slzy. Ta noha kurevsky bolela.

"Teraz ideš revať? Kde je tvoja odvaha, teraz?" zatvorila som oči a dúfala že tá bolesť prestane nemala som chuť chodiť za doktorom. Po chvíli mlčania ma pustil a ja som si hneď chytila nohu a modlila sa nech je to v pohode. On sa na mňa zvláštne pozrel asi čakal že si budem chytať ruky a nie nohy.

Schytila som svoje veci a čo najrýchlejšie ako to išlo som odišla.