Prosím neplač.

Lisa

"Čo budeš dneska robiť?" spýtal sa ma Nick a pohľadom zabíjal Toma, a Tom zase jeho. 

"Eh...Asi nič, prečo" 

"Lebo pre teba o štvrtej prídem buď nachystaná"

Dal mi bozk na líce a odišiel preč, otočila som sa na Toma.

"Zlomí ťa" 

"Čo?"

"Nickolas ťa zničí"

"Ako to môžeš vedieť veď.."

"Nechaj tak"

"Eh..čo?"

Tom neodpovedal a ja som vedela že mi ani neodpovie. 

Škola sa skončila a ja som sa rozhodla ísť domov pešo, bolo to  síce dosť ďaleko ale potrebovala som byť na chvíľu sama. Kráčala som po chodníku a obzerala sa dookola, zrak mi padol na malé dievčatko ktoré samo sedelo na lavičke, mohla mať tak sedem. Vybrala som sa ku nej. 

"Ahoj, čo tu robíš tak sama?"

"Dobjý deň" povedala so strachom.

"Neboj nemusíš sa báť, neublížim ti. Tak prečo tu sedíš tak sama?"

"Nechcem ísť domov"

"Prečo?"

"Bojím sa ocka"

"Ocko ťa..eh..Prikývla a pozerala sa stále na jedno miesto, pozrela som sa tam a uvidela chlapa ktorý opitým krokom kráčal smerom ku nám. 

"To je kto?"

"Ocko" 

Sú dve hodiny poobede, práve sedím na lavičke s malým dievčatkom a pozerám ako sa jej otec snaží postaviť zo zeme.

"Bojíš sa?"

"O teba"

"Poď so mnou" 

"Kam?"

Zobrala som ju na ruky a kráčala s ňou na rukách, preč od jej otca. A teraz pôjdeme kam.

"Nechceš ísť na zmrzlinu?"

"Joooo"

Obi dve sme si dali čokoládovú zmrzlinu. Sadli sme si na lavičku a ja som sa jej začal pýtať rôzne otázky. 

"A čo tvoja mamička?"

"Nemám"

Začal mi zvoniť telefón..Nick..Kurva úplne som zabudla že mám ísť spolu von.

"Nick? Prepáč úplne som zabudla"

"Kde si?" znel nahnevane. 

"Na zmrzline" 

"Hneď som tam" 

"Kto ti volal?" spýtala sa ma Lisa.

"Môj priateľ, príde sem, ale neboj nemusíš sa báť"

Len prikývla a ďalej lízala zmrzlinu.   

Neskôr som uvidela Nicka ako kráča ku nám.

"Ahoj" pobozkala som ho.

"Phuj" 

"Nick..toto je Lisa"

"Sestra?"

"Nie" povedala som mu všetko čo sa dnes stalo.

"Nechceš ísť na políciu?"

"Načo?"

"Aby si ju zobrala socialka?"

"Ja nechcem ísť do detského domova"

"Neboj" 

VOTE AND COMMENT