"Stoj!"
Skríkol hlas za mnou, točila som sa a uvidela čiernu postavu kráčajúcu smerom ku mne.
"K-kto ste?"
"Neboj sa"
"K-kto s-s-i"
Zamračila som sa nepáčila sa mi tá jeho hra na nedostupného. Keď bol blízko pri mne spoznala som ho. Zelené oči, hnedé vlasy, a úžasný úsmev.
"T-ty"
"Ja"
"Choď preč"
"Nie" prišiel ešte bližšie ku mne a prehodil si ma cez plece, najprv som sa bránila ale neskôr som to vzdala. Posadil ma na lavičku a sadol si vedľa mňa. Pozeral sa na mňa ale bol ticho, vedela som že bude chcieť vedieť čo som robila na tom moste. Boli sme ticho a len tak sme sa na seba pozerali.
"Tak a teraz chcem vysvetlenie čo si robila na tom moste? Uvedomuješ si že si mohla zomrieť, mohla si si ublížiť!"
"Nekrič" klepala som sa.
"Prepáč...Ja len bál som sa o teba kurva"
"Čo si sa?"
"Bál som sa o teba" šepkal.
A vtedy sa to stalo, jeho pery na mojich.
YOU ARE READING
Prosím neplač.
RomanceČítaj a uvidíš.. Chcem len dodať že kniha je písaná zo srandy, môžu sa tu objaviť nadávky a gramatické chyby.
