Prosím neplač.

Odznova

Len som mykla plecami a pozrela na hodinky..18:26..To som vážne tak dlho hľadala jeden mobil? Čo budem robiť..určite skapem od nudy...Alebo môžem ísť von s Nickom..Nie..Môžem si napríklad..Prečítať knihu..No..

Ja: Kde sa stretneme?

Neznáme číslo: V parku o pol hodinu.

Neznáme číslo: Nemeškaj!

Netuším prečo ale na to stretnutie som sa tešila. O dvadsať minút som už odchádzala z bytovky a kráčala cestou ktorá viedla do parku, keď som našla voľnú lavičku tak som sa na ňu hneď hodila..Áno hodila...Neverili by ste aké ťažké je nájsť voľnú lavičku v parku plnom detí. 

"Ahoj"

"Aaa..Nick kriste vyľakal si ma!"

"Nemal som to v pláne..Som rád že si prišla"

"Ver mi ak by som sa doma kurevsky nenudila ani tu nesedím" 

"Hnusná si aj na toho chlapca z parkoviska?"

Zhlboka som sa nadýchla a pretočila očami.

"Kvôli tomuto si ma tu volala, aby si tu vyťahoval jeho? Ak hej tak ja idem domov" Postavila som sa s úmyslom odísť ale to by nebol Nick keby mi nezatarasil cestu.

"Uhni"

"Nie"

"Uhni" vrčala som, vážne som nestála čo i len o minútu viac v jeho prítomnosti. 

"Nie, prepáč za to čo som povedal môžme začať odznova?"

Odznova? To sa ako znova náhodne stretneme? Jebe mu už načisto, nechcem začať odznova chcem vypadnúť preč. 

"Odznova?"

"Ahoj ja som Nick..Chodím o ročník vyššie a medzi moje koníčky patrí basketbal."

Len som sa na neho pozerala so zdvihnutým obočím a v duchu sa smiala, on nieje mentálne v poriadku. 

"Vieš funguje to tak že teraz by si sa mi mala predstaviť ty" vyzval ma. 

"Dobre..Volám sa Layla..Som druháčka a medzi moje záľuby patrili motorky"

"Patrili, prečo minulí čas?"

Nechcem tu písať nejaké sračky, tak len tak v skratke ďakujem za 100 prečítaní nechápem ako vás toto môže baviť čítať..Ale aj tak moc ďakujem ily - Bashkaaaa