Prosím neplač.

Ticho + Oznam

Dlho som premýšľala, či je dobré začať si znova niečo zo Zaynom..

Premýšľala som nad tým stále, môžme byt kamaráti ale čo ak sa zase sklamem alebo čo ak mi zase ublíži..

"Si v pohode?"

Prihovoril sa ku mne Nick, len som prikývla na znak áno pokračovala v premýšľani nad Zaynom.

"Takže nie, poď ideme preč"

"Kam?"

"Poď"

Postavili sme sa od stola.

"Hej kam idete"

Zakričala na nás nejaká baba, teda myslím si že skôr iba na Nicka keďže celý čas čo sme tu boki nevedela z neho spustiť oči.

"Preč"

Vyšli sme z jedálne, a kráčali k Nickovmu autu..

"Ako dlho už šoféruješ?"

"Dlho"

"Aha"

Zbytok cesty bolo ticho, nie také príjemné ticho skôr také pri ktorom si nevedel čo povedať.

Milujem písanie, milujem knihy ale sama vidím že táto kniha je čoraz nudnejšia. Nemám nápady na písanie a nudí ma to, preto sa táto kniha už blíži ku koncu, lebo sama vidím že vas to nebaví.

Preto si dávam krátku pauzu.

Vidíme sa onedlho, bashkaa