"Vstávame sestrička"
Budil ma hlas môjho brata, hovorte si čo chcete po včerajšku si to oslovenie zaslúžil. Jemne som sa pomrvila ale vstať som v pláne nemala.
"No taaaaak vstávaj!"
"Nie" mumlala som.
Chvíľu bolo ticho a keď som už skoro zaspala tak som ucítila niečo mokré na mne. Voda. Počkať. Voda? Voda!
Rýchlo som sa posadila a začala sa obzerať po celej izbe, pri mojej posteli stál Leo a smial sa, asi na mne, teda určite na mne. Zamračila som sa a rozhodla sa hrať na urazenú.
"No taaaak bol to vtip"
"Odpovedz, neignoruj ma"
Snažila som si zachovať urazenú tvár ale v duchu som sa smiala najviac ako to išlo. Po chvíli ma to prestalo baviť a tak som sa rozosmiala na celú izbu, Leo najprv nechápal ale neskôr sa ku mne pridal.
"No dobre, vstávaj nechcem meškať do školy."
"Dobre som dole za 10 minút ale teraz vypadni"
S úsmevom sa postavil a odkráčal preč z mojej izby, tento deň nemohol začať krajšie.
YOU ARE READING
Prosím neplač.
RomanceČítaj a uvidíš.. Chcem len dodať že kniha je písaná zo srandy, môžu sa tu objaviť nadávky a gramatické chyby.
