Už oblečená som zišla pred dom kde ma čakal Nick, oblečený bol tak ako zvyčajne mikina a nohavice, ja som bola oblečená úplne rovnako.
"Poď chcem ťa niekam zobrať" potiahol ma za ruku, otvoril mi dvere na jeho aute a ja som si sadla.
"Kam to vlastne ideme?"
"Prekvapenie..Neboj za chvíľu sme tam"
"..Okey..."
A mal pravdu za pár minút sme zastali pred nejakou chatou, len som sa nechápavo zatvárila ale Nick sa len usmial, zas mi otvoril dvere na aute a ťahal ma smerom za chatu.
Zrazu sme stali pred obrovským jazerom, nikde nebolo nikoho. Chcela som sa ho opýtať čo tu robíme ale on ma predbehol.
"Je to moje obľúbené miesto, nikoho som tu ešte nezobral, teda nijaké dievča som ti ešte nezobral, chodím tu keď si potrebujem niečo zrovnať v hlave"
Objal ma okolo pliec a ťahal smerom k jazeru, sadli sme si na zem pri jazere a len tak sme tam v tichosti sedeli a premýšľali, každý o niečom inom.
"Vieš moja matka zomrela" začal, hneď ako vyslovil slovo "smrť" mi nabehli zimomriavky po celom chrbte "mala rakovinu, vtedy som sa každému vyhýbal, nerozprával som sa z nikým ale potom neskôr som to povedal kamarátom a uľavilo sa mi, pomohli mi."
"Ja.." začala som "ja..Prepáč nemôžem ti to len tak povedať je to trápne a všetko vlastne si za to všetko môžem sama ale aj tak som z toho obviňovala ostatných...Moja hlúposť moja starosť"
"Chápem keď sa na to budeš cítiť som tu pre teba..vždy"
"Ďakujem"
"Neďakuj mi."
Usmiali sme sa na seba a ja som sa k nemu pritúlila, teraz som sa cítila naozaj šťastne, keď som bola s ním cítila som sa v bezpečí. Možno k nemu niečo cítim, možno si to len nahováram, netuším.Jedno ale viem isto, môžem mu veriť.
"Mám ťa rád" zašepkal.
"Aj ja teba"
Mam problém, neukazuje mi prečítania na kapitole, niektorý síce dávajú vote a tak viem ze si ju prečítali ale niektorý nie.
YOU ARE READING
Prosím neplač.
RomanceČítaj a uvidíš.. Chcem len dodať že kniha je písaná zo srandy, môžu sa tu objaviť nadávky a gramatické chyby.
