1.

2K 33 0
                                    

Volám sa Katka, mám 23 rokov a bývam u rodičov. Je obyčajné ráno. Zazvonil mi budík, ako vždy o 8. Rýchlo som po ňom hodila rukou a vypla ho. Strašne ma bolí hlava. Včera som bola na párty a poriadne sme sa opili. "Prišla som neskoro. Navyše, je víkend." povedala som si a išla som si opäť ľahnúť.

Vstala som o pól 12. Zišla som dolu do kuchyne. Tam pobehovala mama a chystala obed. "Ahoj" pozdravila som sa jej. "Ahoj Katarína" povedala nahnevaným hlasom mama. "Deje sa niečo?" spýtala som sa a urobila som si cereálie s mliekom. "Daj sa doporiadku a potom sa porozprávame" povedala mama. "Dobre" odpovedala som.

Rýchlo som sa najedla a odišla som späť do izby. Zabuchla som dvere. Bolo mi úplne jedno čo so mnou chce mama riešiť, aj tak mi už nemôže rozkazovať, mám 23. Obliekla som sa, trochu som si upratala a išla som za mamou. Pri stole už sedela mama aj otec. "Sadni si" povedali obaja prísnym hlasom.

O-otec, M-mama, K-Katka
M: Musíme sa vážne porozprávať.
K: Počúvam.
M: Ide o to že úplne kašleš na svoj život. Neštuduješ, nechodíš do práce, nemáš byt ani priateľa. Namiesto toho sa chodíš každý večer niekde ožierať.
K: Ale veď je to môj život! Môžem si predsa robiť čo chcem.
M: To je pravda, ale nás s ockom už nebaví sa pozerať na to, ako si naša dcéra ničí život.
K: Ja sa vám ale nebudem prispôsobovať!
M: Tak v tom prípade si zbal veci a odíď!
O: To by bolo asi najsprávnejšie riešenie. Už nie si malé dieťa. Musíš sa o seba vedieť postarať aj sama.
K: Takže ma vyhadzujete z domu?
O: Viem že to pre teba znie strašne, ale robíme to pre tvoje dobro.

Zdvihla som sa a odišla som od stola. Toto nie je možné!! Kde pôjdem?
Sadla som si na posteľ a rozmýšľala som. Skúsim zavolať kamarátke.

J-Jana
K: Ahoj Jani. Prepáč keď ťa ruším ale potrebovala by som zohnať nejaké bývanie.
J: Ahoj Kati, no ja neviem. Môj byt je pre nás dve príliš malý.
K: A nemohla by som u teba aspoň pár nocí prespať?
J: No dobre. Kedy prídeš?
K: Tak za 2 hodiny. Musím si pobaliť veci.
J: Dobre. Tak potom mi volaj.
K: Jasné čau a ďakujem
J: Nemáš začo. Ahoj

Vďaka bohu. Aspoň mám kde spať. Ale to bývanie musím doriešiť. Ešte že mám na účte v banke odložené nejaké peniaze. Uvidím. Teraz sa však musím zbaliť a idem k tej Jane.

Ak sa ti časť páčila, budem rada ak ma podporíš kliknutím na tlačítko vote❤️

Všetko to začalo tamWhere stories live. Discover now