Všetko to začalo tam

9.

Jakub: Hezké ráno nádherko

Týmito slovami ma Jakub zobudil. Stál vo dverách do spálne s prekríženými rukami a smial sa.
Ja som sa na neho tiež usmiala a schovala som sa pod perinu. Počula som, že ide bližšie. Sadol si na posteľ ale nič viac neurobil. Bola som zvedavá tak som jedným okom vykukla a vtedy mi zobral perinu a odkryl ma. Ja som zobrala vankúš a hodila som ho po ňom. On zobral druhý vankúš a hodil ho po mne. Hrali sme vankúšovú vojnu a smiali sme sa. Bolo to super.
Jakub: Dobře dobře to už stačí. Pojď, udělal jsem ti snídaně.
Ja: Čože? To naozaj? Ty si zlatý, to si nemusel.
Jakub: Chtěl jsem tě potěšit

Išli sme sa najesť. Ja som dojedla skôr. Išla som poumývať riady, ale celý čas som sa v odraze na mikrovlnke pozerala na Jakuba. Asi som k nemu začala niečo cítiť. Ale nebola to láska. Bol ako môj brat. Vo všetkom mi pomáhal, bola s ním sranda. Vždy som chcela zažiť ten pocit mať súrodenca a on mi ho dokonalo nahradil.
Z myšlienok ma prerušilo zvonenie telefónu. Volal mi Dominik.

Dominik: Ahoj Katko. Jak se máš? Už ti je líp?
Ja: Ahoj Dominik. Áno už sa cítim dobre.
Dominik: Přinesu ti kávu a čerství pečivo? Můžeme jse spolu nasnídat jestli chceš.
Ja: Si veľmi milý ale Jakub tu prespal ako sme sa dohodli a už sme raňajkovali.
Dominik: Aha takže Jakub jo. Dobře tak zatím.
Ja: Ahoj

Bolo to zvláštne. Keď som mu povedala do Jakubovi, zdal sa mi byť nahnevaný. Nechápem prečo, veď o tom vedel.
Spolu s Jakubom sme trochu upratali byt a uvarila som kávu. Sadli sme si na balkón a rozprávali sme sa.

Jakub: Jak jste jse s Dominikem poznali?
Ja: Len nedávno som sa tu prisťahovala. Hľadala som obchod a narazili sme do seba. Potom sme sa ešte pár krát stretli. Ja som hľadala prácu a tak som chcela ísť pracovať do Caffeterie, lebo tam hľadali čašníčku. Lenže potom som zistila, že tam pracuje aj Dominik a on mi navrhol, či by som radšej nešla pracovať k vám do labelu. No a včera som mala prísť k vám do štúdia, lenže... (rozplakala som sa)
Jakub: Aha takže takhle to bylo. Prosímtě nebreč. Pojď ke mě

Objali sme sa a mňa to trochu upokojilo.

Jakub: A co s tím teď budeme dělat? Měla by jsi to říct na policii ať toho debila najdou a zavřou.
Ja: Máš pravdu ale ja sa bojím.
Jakub: Ale prosímtě, nemáš se čeho. Já klidně půjdu s tebou.
Ja: To by si pre mňa naozaj urobil?
Jakub: A proč ne? Stejně teď nemám nic na práci.

Dopili sme kávu a Jakub ma odviezol na políciu. Do vypočúvacej miestnosti som však už musela ísť sama. Bola to asi najnáročnejšia hodina v mojom živote, ale snažila som sa všetko opísať čo najpresnejšie, aby ho čo najskôr našli. Po výsluchu sme boli hladný, tak sme zašli na obed do Caffeterie. Myslela som, že sa tam stretnem s Dominikom a opýtam sa ho prečo bol ráno nahnevaný, ale dnes tam nebol.
Po chutnom obede sme išli späť ku mne domov. Jakub priniesol víno a spoločne sme pozerali film. Bolo to super a ja som bola rada, že mám príjemnú spoločnosť, až kým sa Jakub nepokúsil...

Ak sa ti časť páčila, budem rada ak ma podporíš kliknutím na tlačítko vote❤️