Všetko to začalo tam

5.

Ráno som sa zobudila pomerne skoro. Bolo iba 7 hodín. Najprv som bola zaskočená kde som, no potom som si to uvedomila. Mala som super náladu. Konečne mi nikto nerozkazuje a môžem si robiť všetko podľa seba.

V novej kuchyni nemám nič. Musím zájsť do obchodu. Obliekla som si iba rifle a tričko, vonku je dosť teplo. Zamkla som byt a vyšla som na ulicu. Zapla som si na mobile GPS k najbližšiemu obchodu, keďže to tu vôbec nepoznám. Celú cestu som sa pozerala do mobilu na mapu a vrazila som do nejakého človeka. Spadla mi kabelka aj mobil. "Dávaj pozor čo robíš!" nahnevane som skríkla a ani som sa mu nepozrela do tváre. Rýchlo som sa zohla a skontrolovala som telefón, či nie je prasknutý. Našťastie bolo všetko v pohode. Aj on sa zohol a zodvihol mi kabelku. Keď som sa postavila, pozrela som sa mu nahnevane do očí, ale ako sme sa tak na seba pozerali, hnev ma rýchlo prešiel. Ani neviem prečo. Vyžarovala z neho dobrá energia.
"Promiň nechtěl jsem. Ty jse taky dívej radši na cestu a né do mobilu" povedal.
"Musela som, som tu prvý krát, neviem kde som" vysvetlila som mu.
"Aha a kde jsi se vybrala?"
"Do obchodu, ale stratila som sa"
"Když chceš, můžu ti ukázat nejbližší obchod" ponúkol sa.
"To by bolo fajn" usmiala som sa na neho a premerala som si od hlavy po päty. Bol vysoký a potetovaný.

Zašli sme až ku obchodu. Nakúpila som a on sa ponúkol, že mi pomôže odniesť nákup domov, aby som sa znovu nestratila.
Boli sme tak v polovici cesty keď mu zazvonil mobil. Musel ísť rýchlo niečo vybaviť tak sa mi ospravedlnil, povedal kadiaľ mám ísť a odišiel. V tom zhone som sa ho ani nestihla opýtať ako sa volá. Škoda. Bol mi celkom sympatický ale už ho asi nestretnem.

Navarila som si obed a večer som zase pozerala pracovné ponuky. Nič nové. Asi skúsim tú Caffeteriu.
Vyhľadala som si jej polohu. Zajtra tam zájdem.

Ak sa ti časť páčila, budem rada ak ma podporíš kliknutím na tlačítko vote❤️