Všetko to začalo tam

10.

Až kým sa Jakub nepokúsil ma pobozkať. Naše pery sa spojili a ja som spolupracovala. V tom som si v hlavě spojila súvislosti, je predsa ako môj brat! Nič viac! Kamarát a brat!
Odstrkla som ho od seba.
,,Čo to robíš??!'' spýtala som sa ho.
,,Já, promiň, myslel jsem jsi že to cítíš stejně'' zmätene mi odpovedal.
,,Ty mne prepáč, nemala som spolupracovať a ani na teba kričať''
Silno som ho objala, išla som si obuť topánky a nechala som ho v mojom byte samého. Bola som v šoku z toho čo sa stalo. Potrebovala som vzduch ale bála som sa po tom čo sa stalo chodiť sama po ulici. Číslo som mala iba na Dominika, tak som mu zavolala.

K: Ahoj Dominik prepáč keď ťa ruším
D: Ahoj, ne ty nikdy nerušíš, co se děje?
K: Mohol by si po mňa prísť? Som pred mojím bytom.
D: Jasně že jo. Ale řekni mi co jse ti stalo? Mám o tebe strach
K: Neboj sa, všetko ti poviem keď prídeš. Chcem ísť niekde preč.
D: Dobrě sadnu do auta a za 5 minut jsem tam.
K: Dobre počkám ťa, ahoj

Ani som sa nenazdala a Dominik už bol tu. Nasadla som do auta. Pozrela som sa na neho a silno som ho objala. Chcelo sa mi plakať aj keď som na to nemala dôvod. Oprela som sa do sedadla a ticho som sa pozerala von oknom.
,,Někam tě vemu'' Povedal Dominik.
Ja som len kývla hlavou na súhlas a ani som sa na neho nepozrela.

Asi za pól hodiny sme zastavili. Boli sme niekde v lese. Vystúpili sme z auta. Dominik ma chytil za ruku a viedol ma hore kopcom. Išli sme cez hustý les až kým sme neprišli na veľkú skalu s nádherným výhľadom. Sadli sme si tam. Bol tam čistý a svieži vzduch a nebolo počuť vôbec nič okrem štebotu vtáčikov a šumenia stromov. Ako sme tam sedeli, oprela som sa o Dominikove rameno.
D: Tak už mi řekneš co jse stalo?
K: Vieš, Jakub je strašne zlatý človek. Mám ho naozaj veľmi rada. Je ochotný a vždy mi pomôže. Veď mu vlastne vďačím za život.
D: Jo já vím, on tě má taky rád, říkal mi to.
K: No lenže to je ten problém. Že on ma má rád trochu viac. Keď bol u mňa, pozerali sme telku a pobozkali sme sa. Ja som sa neovládla a spolupracovala som. Lenže ja to tak necítim Dominik! Mám ho rada, ale ako brata. A touto pusou som mu iba vytvorila falošné nádeje.
D: Aha tak to jsem teda nečekal. Jako byla to jen pusa
K: To áno, ale ja mu nechcem zlomiť srdce, nezaslúži si to.
D: Neboj jse, on to zvládne.
Povedal Dominik, pozrel sa mi od očí a objal ma.
K: Ja viem, lenže horšie je, že ja asi niečo cítim k jeho kamarátovi
D: Co tím chceš říct?
K: Milujem ťa Dominik
D: Já tě taky miluju Katko, padla jsi mi do oka ještě když jsme do sebe narazili. Proto jsem tak zmateně reagoval když měl k tebe Jakub jít spát a ani jsi neumíš představit jak jsem se o tebe bál když jsem tě viděl v jeho náručí tak utrápenou.

Rozplakala som sa. Silno som ho objala. Chcel mi dať pusu.
D: Můžu?
K: Môžeš

Pobozkali sme sa. Bolo to krásne. Pri ňom som sa cítila úžasne, bezpečne, jedinečne... Ale Jakuba mám stále v srdci. Je ako môj brat. Len dúfam že sa to po dnešnej udalosti nezmení. Uvidíme...

Ak sa ti časť páčila, budem rada ak ma podporíš kliknutím na tlačítko vote❤️