16.časť

645 17 0
                                    

Ráno som sa zobudila okolo desiatej. Išla som do kúpelne. Keď som sa pozrela do zrkadla tak som skoro zinfarktovala. Červené oči, pod nimi veľké kruhy pod očami a to vlasy komentovať nebudem. Spravila som si rannú hygienu aby som vyzerala aspoň trochu ako človek. Úspešne. Prezliekla som sa do čiernych legín a ktomu som si dala biele tričko s nápisom WHY?????. Išla som do kuchyne kde bola divná nálada. Tom sedel pri stole a jedol cereálie. Pozeral sa do misky. Bol zvláštny.
,,Ahoj." pozdravila som ho.
,,Čau." povedal a stále sa pozeral do misky.
,,Si v poriadku?" spýtala som sa zatiaľ čo som si robila palacinky.
,,Zomrel mi najlepší kamoš. Ako mi môže byť?" poslednú vetu kričal.
,,A mne ako nezomrel brat, mi chceš povedať?!?!." už som sa musela vykričať ale je mi ľúto že Tom bol obeť môjho kričania. Bol ticho. Aj ja som bola ticho.
,,Prepáč. Nechcel som kričať." povedal po chvíľi potichu.
,,Prepáč. Ani ja som nechcela kričať."
,,Ehmm...včera si chcela zavolať tvojmu ocinovi. Nejdeš teraz?" opýtal sa opatrne.
,,Idem." usmiala som sa na neho a odišla.
Crrrr, crrrrr, crrrrr, crrrr a na piate zazvonenie zdvihol.
,,Ahoj Sarí. Čo je zlatíčko?" opýtal sa smutne.
,,Nevolali ti ohľadom Sama?" mala som slzy na krajíčku.
,,Nie čo sa stalo?"
,,On, on, on mal autonehodu." rozplakala som sa tam ako malé decko.
,,Sarí. Je v poriadku?"
,,Už je s mamou." zašepkala som ale oco to počul. Zrušil hovor.
Išla som do kuchyne. Nikto tam nebol. Ani v obývačke ani v izbe ani v kúpelni.
,,Tom!!!!!" zakričala som a počuli to určite aj susedia. Neozval sa. Prišla mi esemeska.

Tom: Prepáč Sári. Už to nezvládam.

Sára: Čo chceš akože teraz robiť?

Tom: Bolo by lepšie kebyže sa prestaneme baviť a stíkať.

Sára: Ok

To bolo jediné načo som sa zmohla. Plakala som. Zasa. Zavolal mi oco. Mali sme sa sťahovať. Vyhovovalo mi to. Odídem preč od všetkých. Minulosť nechám tu a pôjdem za budúcnosťou. Začnem nový život. S touto myšlienkou som zaspala.

Sen:
,,Sára. Vypadni. Nenávidím ťa. Si len obyčajná ku*va. Nechcem ťa už nikdy vidieť." kričal po mne Samo a dal mi facku. Utekala som preč. Narazila som na Toma.
,,Čo tu chceš ty ku*va vyjeb*ná?!?!" kričal pomne aj Tom a buchol ma po bruchu. Plakala som a bežala ďalej. Dobehla som až pri hojdačku kde sme boli s Tomom. Niekto na hojdačke bol.
,,Ahoj, Sári." pozdravil ma známi no už skoro zabudnutý hlas. Bola to mama.
,,Mami?" opýtala som sa opatrne.
,,Nikdy som ťa nemala rada ty suka!" dala mi facku a zasmiala sa.
Rozplakala som sa a bežala preč. Prišla som až k nám domov. Bol tam otec a práve mal pohlavný stik s niakou štetkou. Usmiali sa namňa a pokračovali vo svojej činnosti. Išla som do kúpelne. Zobrala som žiletku a začala sa rezať. Vykrvácala som a zomrela.

Koniec sna.

Zrazu som sa zobudila celá spotená.
------------------------------------------------------

Ahoj. Tak ďalšia časť je tu. Nezabite ma za to s Tomom. Prosím. A samozrejme dajte vote a komentár a budem najšťastnejší človek na zemi. Ďakujem. A ešte. Choďte na môj profil a tam najdete ďalšie dve knižky. Jedna je ďalší príbeh a druhá je zbierka citátov.Zatiaľ AHOJ.

VAŠA JAJA.

Kamoš môjho brataWo Geschichten leben. Entdecke jetzt