Kamoš môjho brata

24.časť

,,Zlatko toto sa mi na tebe páči najviac. Ja som to hovorila že tie čierne ti padnú viac..." mumlal si v aute Ron a napodoboval bloncku. Aby som vás uviedla do deja. Sme na ceste z nákupného centra. Ja mám asi šesť veľkých tašiek, Ron ich má štyri a bloncka ich má sedem. A ešte mám ja a Ron na kolenách nákup z potravín. Proste nákup ako sa patrí.
,,Ron ja ťa počujem!" zlostila sa Kate.
,,Tak nech." odvrkol jej Ron.
,,Podľa mňa to bol výborný nápad zajsť si na nákupy." povedala som do ticha ktoré prerušovalo rádio.
,,Aj podľa mňa Sári ale tuto môj milovaný synček tú dobrú atmosféru kázi. Pesimista." posledné slovo si povedala len pre seba ale ja som ju počula.

,,Večera!" zaklopal mi Ron na dvere a odišiel. Aby som povedala čo sa práve deje.....Už asi hodinu sme doma a ja vybalujem aj nové aj staré oblečenie do šatníka. Celkom úspešne...no, celkom neznamená v tomto prípade vôbec dobre. Vyzerám hrozne a izbu komentavať nebudem.
Zišla som na večeru ktorá vyzerala celkom dobre.
,,Kate? Kde si sa tak dobre naučila variť?" prerušila som ticho popri jedení.
,,No bývala som na internáte a tam musíš vedieť variť takže asi tam." odpovedala a usmiala sa na mňa.
,,Aha. A čo si študovala?" vypytovala som sa.
,,Psychológiu. Vieš, som jedna z najlepších psychológov v meste......Aspoň tak sa hovorí, neviem čo je na tom pravdy." pousmiala sa.
,,Aha." to bolo jediné na čo som sa zmohla. Nie preto že by ma to niako veľmi zaujímalo ale proste som nevedela čo mám na to odpovedať.
Po večeri som išla do izby a upratovala oblečenie. Zase.
Už som to skoro mala ale nieeee, niekto ma musí vyrušiť.
,,Ahoj Sári" vošiel do izby ocko.
,,Ahoj!" odkričala som zo šatníka.
,,Čo robíš?" opýtal sa už pri dverách do šatníku.
,,Upratujem oblečenie'' odpovedala som ľahko.
,,Aha. A nechcela by si ísť na bowling?" opýtal sa jemne. Chcela som povedať "Jasné že hej." lenže potom som si spomenula že tu nenj Samo a.....
,,Možno zajtra." usmiala som sa naňho.
,,No Sári, zajtra je pohreb." sklopil hlavu.
,,Čože zajtra je? Asi som ťa prepočula." spýtala som sa pre istotu.
,,Pohreb......no tak ja už idem. A ešte...daj si budík na deviatu. Dobrú noc" povedal a odišiel.
,,Dobrú." odpovedala som po tichu a išla zas do šatníka.
Keď som ho konečne doupratovala bolo okolo 23:10. Tak som sa prezliekla do pyžama, nastavila si budík na deviatu a zaspala v mäkkej posteli.
Ráno
,,Nechajte ma spať. O deviatej mi zvoní budík takže vypadni." hovorila som so zatvoreními očami a otáčala sa na druhý bok keď ma niekto mikal za strany na stranu.
,,Budíček, budíček, budíček, budí..." nestihol ten dotyčný dopovedať lebo som ho silno objala. Aby som vás vrátila do deja, bol tam Tom.
,,Ahoj Sári." povedal do mojich vlasov keď sme sa ešte objímali.
,,Ahoj Tom." odzdravila som ho aj keď pochybujem že to počul lebo som mu to hovorila do trička a usmievala sa ako niaky psychopat aj keď to nemohol vidieť.
,,Čo tu robíš?" spýtala som sa hneď ako som sa od neho odtiahla.
,,No vieš..."
____________________________________

Aloha.
Taaaaakže. Neviem čo sem už mám písať ale no nevadí.
Dúfam že sa kapitola páčila. Ak áno určite môžte dať vote a napísať niaky pekný komentár. Zatiaľ AHOOOOOOOOOOOOJ.

Vaša Jaja.