Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„Zuzi, zlatko moje, tak dlho sme spolu neboli!" Nadšene som vítala v kaviarni svoju najlepšiu kamarátku, s ktorou sme posledné mesiace fungovali iba cez Skype. Bola totiž ako dobrovoľníčka pomáhať stavať chatrče niekde v Indii. Zuzana je dobrodruh, rada cestuje a spoznáva nové krajiny a kultúry. Aj preto ponuku dobrovoľníctva ďaleko za hranicami Európy prijala s nadšením. Chýbala mi. Poznáme sa od mala. Je mi spriaznenou dušou - sestrou, ktorú som nikdy nemala. Vždy ma vedela podporiť, pochopiť, vypočuť. Jej nekonečný optimizmus mi zakaždým dokázal vyčariť úsmev na perách.
„Ach, poklad môj, chýbala si mi!" Stískala ma silno a dlho.
„Ako bolo? Hovor! Chcem počuť všetko!" Ihneď som vyzvedala.
„Sandri, vieš čo, bolo to oveľa ťažšie, než by som si bola pomyslela..." Začala svoj siahodlhý monológ o tom, ako tam žila v príšerných podmienkach v provizórnej chatrčke, v ktorej jej spoločnosť robila háveď rôzneho druhu a hneď vedľa chabého ubytovania bola hranica pralesa. O tom, ako na veľa vecí zmenila pohľad a začala si vážiť bežné maličkosti ako splachovací záchod, vodu so sirupom či káblovku. O tom, ako vodila malé deti do školy a pomáhala čistiť pláže. Zuzana, cestovateľka, ma ohúrila svojimi zážitkami. Teraz som však bola na rade ja.
„Kriste, tá káva chutí ako by ju niekto najprv vypil a následne vygrcal. Fuj! A to som fakt bola zvyknutá na všeličo v tej Indii... Čašník!" Zakričala cez celý podnik na mladého chlapca s čiernou zásterkou okolo pása, stojaceho za barom. Vyhádala si s ním, že chce novú kávu na účet podniku a že tá nech už stojí za to. Mladý bol z nej červený až za ušami, chudáčisko. Zuza mi svojím energickým vystupovaním trochu pripomínala Tomášovu Petru. Z tej taktiež sršal temperament na všetky strany, akoby bola skôr Španielka, než Slovenka.
„A čo ty, turbína moja?" Zahľadela sa na mňa spokojne, keď už mala pred sebou novú kávu, ktorá jej na rozdiel od prvej veľmi chutila. Pri tom oslovení som sa musela zasmiať. Nepočula som ho dlhé mesiace. Vzniklo to raz dávno, ešte na strednej, keď sme na školskom výlete čo-to popili a ja som sa namiesto tancovania točila na mieste ako šibnutá. Zuza ma vtedy nazvala turbínou a nejak mi to prischlo.
