Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Zobudila som sa s príšernou bolesťou hlavy. Okamžite som utekala do kuchyne a z kohútika si napustila priamo do úst čerstvú studenú vodu. Chytila som sa za ubolené čelo a v mysli sa pokúšala vybaviť si včerajšiu noc. Absolútne netuším ako a kedy som prišla domov. Zavolám Zuzane, snáď bude vedieť viac.
„Do riti, Sandra! Ak horí, krič cez plot na Tomáša! A ak umieraš, už ti nepomôžem," liezlo to z nej ako z chlpatej deky. Z hlasu som počula, že ešte leží v posteli a práve som nepríjemným spôsobom prerušila jej sladký spánok. Dúfam, že nemala zapnuté zvonenie. Je otrasné aj za triezva, nie to ešte po opici.
„Ježiši, len som chcela vedieť ako som sa dostala domov!" Zhučala som na ňu.
„Nekrič, do pekla! Išli sme taxíkom. Ani jedna z nás nakoniec sex nemala. Pokiaľ viem, nič trápne sme nespáchali a domov sme došli v normálnom čase. Ešte niečo? Číslo občianskeho toho chalana, čo som ho celú noc zvádzala? Alebo tak?" Hovorila provokatívnym tónom.
„Och, dobre, už ťa nechám na pokoji, neboj. Zavolaj, keď budeš v pohode. Pá," zložila som a pokúsila sa precitnúť do reality. Vonku bolo na rozdiel od včerajška prekrásne. Slnko svietilo, obloha bola čistá, vtáky spievali... v tomto stave mi to pripadalo ako nechutná letná idylka (pritom leto milujem). Otvorila som balkónové dvere, že sa trochu nadýcham čerstvého vzduchu. Vyšla som na priestrannú terasu a oprela sa o zábradlie. Hlavu som mala bezpečne skrytú v tieni pod markízou, inak by mi ju ostré slnko nepríjemne opaľovalo svojou horúčavou. Navyše, po včerajšom intenzívnom daždi bolo neuveriteľne dusno. Uf, dnes to vidím na bazén. Len škoda, že najbližší je u Tomáša.
Chvíľu som tam len tak postávala a nazerala do vedľajšej záhrady – tej Tomášovej. Jeho bazén vyzeral skutočne lákavo a ja som mala sto chutí okamžite sa v ňom schladiť. No a čo, že mám na sebe iba negližé. Som si istá, že by sa mu to páčilo...
„Ale čo, aké krásne ráno!" Znela jeho reakcia, keď ma zazrel pár metrov od seba prehnutú cez zábradlie iba v negližé. Dalo sa čakať, že skôr či neskôr sa tam objaví. Veď som to vlastne aj sama chcela. A pohľad na neho bol veru tiež neuveriteľne vábny. Biele obtiahnuté tričko s krátkym rukávom precízne lemovalo každý jeho vymakaný sval na vrchnej časti tela. Na spodku mal šortky po kolená, ktoré vyzerali skôr ako plavky. Bol bosý a svetlohnedé vlasy mal rozkošne strapaté. V ruke držal šálku s niečím a usmieval sa na mňa tak, ako to vedel iba on.
