„Ahoj, som doma!" Ozýval sa z chodby známy hlas. Prekrútila som očami. Uvedomila som si, že samej mi doma bolo oveľa lepšie. Začínam intenzívne pociťovať, že Braňo iba narúša môj osobný priestor a domácu pohodu.
„Čau. Ako bolo?" Pokúsila som sa tváriť, že ma to zaujíma. V skutočnosti by ma však viac zaujímal odborný výklad o párení akváriových rybičiek, než on.
„Nuda, samé blbé prednášky," hovoril chladne.
„Nuda, samé blbé prednášky," zopakovala som potichu afektovaným tónom. Ďalej naše poobedie pokračovalo úplne bežne. On si sadol pred telku s pivom v ruke a ignoroval okolitý svet. Ja som horlivo čítala jednu skvelú detektívku v kresle na opačnom konci miestnosti. Viac ako tie dve trápne uvítacie vety, sme spolu jednoducho neprehovorili.
Čas bežal, ja som napínavý román spokojne dočítala a odložila do police s prečítanými knihami a Braňo iba pil a pil. Na stole pred ním stálo päť plechoviek od piva a ja som už v tej chvíli tušila, že dnešný deň sa skončí prúserom.
„Čo čumíš?" Zazrel na mňa, keď si všimol, že pohľadom skúmam jeho situáciu.
„Čumím? No dovoľ! Ako sa to so mnou rozprávaš?!"
„Normálne, ty brzda," zašomral si popod nos, no veľmi dobre som to počula.
„Počúvaj, toto už preháňaš, nemyslíš? Si v mojom dome, nezabúdaj na to!"
„Aha, takže odrazu je to tvoj dom? Veď tu bývame spolu!" Začal pomaly vstávať z gauča.
„Spolu? Toto naše existovanie vedľa seba ty nazývaš spolu?" Zvýšila som hlas.
„No a? Chceš mi snáď nahovoriť, že už ma nechceš?" Civel na mňa provokatívne a jazyk sa mu plietol. Ledva dokázal vysloviť to, čo chcel. Stále sa ku mne nebezpečne približoval.
„Choď odo mňa preč, dobre? Nechcem ťa tu! A je mi jasné, že ani ty sám už so mnou nechceš mať nič spoločné, tak to zbytočne nenaťahujme, dobre?"
KAMU SEDANG MEMBACA
Uhas moju túžbu, prosím
RomansaTúžia po sebe, no každý z nich má vlastný vzťah. Od seba ich delí iba pár metrov. Dokážu odolať pokušeniu? Cover made by me.