Uhas moju túžbu, prosím

19.

Zhruba do pol hodiny po našom príchode sa Tomášova malá záhrada zaplnila množstvom ľudí. Kolegov hasičov dopĺňali priateľky niekoľkých z nich, Tomiho kamoši z detstva a moja bláznivá Zuzana, ktorá sa pomaly prestávala kontrolovať. Prisahala by som, že som ju práve videla bozkávať sa s niekým. Určite to však nebol ten istý chlap, čo zhruba pred hodinou. Slnko nám pieklo na hlavy, množstvo vypitého alkoholu neustále rástlo a viacerí zúčastnení sa rozhodli spríjemniť si horúci augustový deň v bazéne. Sadla som si na okraj, vyzula sandále a namočila nohy do príjemnej vody, aby som sa trochu schladila.

„Čau, bejby," ozval sa mi za chrbtom známy hlas. Paťo.

„Ahoj," odzdravila som ho stroho. Stále som mala pred očami posledný trapas, keď som mu pripitá spadla do náručia a Tomáš ho nakoniec neúprosne poslal preč.

„Pristane ti to... ako sa máš?" Prisadol si rovno vedľa mňa. V ruke držal plastový pohár s pivom, ktoré Tomi vnútri čapoval priamo zo sudu.

„Ide to," pousmiala som sa a dúfala som, že ho svojou odmeranou odpoveďou od seba odlákam. Stal sa však pravý opak.

„Vieš, minule... mrzí ma, čo sa stalo. Tomáš sa na mňa dosť nasral."

„To hej..."

„Nechcel som. Nevedel som, že spolu niečo máte. Tomáš je v tomto hrozný tajnostkár. Keby mi niečo naznačil, tak..."

„Tak čo? Nehľadel by si na mňa tými svojimi nebesky modrými očami rovnako ako teraz?" Hovorila som nasrdene. Fakt, že jeho neuveriteľné oči ma ešte vždy dokázali dostať do rozpakov, sa mi veľmi nepozdával.

„Máš pravdu. Hľadel. Nemôžem si to odpustiť. Sandri, stále k tebe niečo cítim a obávam sa, že to, že chodíš s Tomášom na tom nič nezmení."

„Super," zašomrala som si hľadiac na svoje nohy špliechajúce sa vo vlažnej vode bazénu. Kde si, kurva, bol pár rokov dozadu? Aha, v Austrálii!

„Sandri, prosím," položil svoju ruku na tú moju, čo ma ešte viac rozrušilo. Do frasa, toto ostré slnko mi naozaj nerobí dobre. Mám akési pripečené zmýšľanie.