10. (18+!!)

1.5K 42 7
                                    

¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.

Nestihla som sa ani poriadne spamätať z toľkého pracovného nasadenia a zrazu tu bol opäť piatok

¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.

Nestihla som sa ani poriadne spamätať z toľkého pracovného nasadenia a zrazu tu bol opäť piatok. Doľahla na mňa únava. Zvalila som sa na gauč a znechutene civela na hodiny visiace na stene oproti mne. Iba šesť? Sakra, najradšej by som si ľahla spať už teraz. Aj keď, neustále som sa pohrávala s myšlienkou či nezbehnem pozrieť Tomáša. A čo keby som naozaj prišla v osuške, ako mi povedal naposledy? Ako by sa asi zatváril? Stavím sa, že potom by mi už nebol schopný odolať! Taká osuška predsa raz dva „samovoľne" spadne na zem, nie? Ježiši, Sandra! Zahoď tie hlúpe perverzné myšlienky!

Z premýšľania ma o pár minút neskôr vytrhol zvonček. A ja už som si podľa štýlu zvonenia bola stopercentne istá, že je to on. Cestou ku dverám som sa obzrela v zrkadle a narýchlo si upravila strapaté vlnité blond vlasy. Tieto obtiahnuté tepláky a tielko s hlbokým výstrihom ho zaručene zaujmú!

„Ahoj. Smiem? Vieš, rozmýšľal som, že vlastne väčšinou chodíš skôr ty ku mne, tak mi napadlo, že trochu zmeny nám nezaškodí," stál predo mnou s vínom v ruke a prisahám, že vyzeral totálne perfektne! Opäť zvolil svetlé tričko s krátkym rukávom, ktoré dôkladne lemovalo jeho vyšportovanú hruď. Spod rukávov mu vytŕčali dokonale prepracované tetovania skvelo zvýrazňujúce jeho bicepsy. Roztrhané rifle taktiež na jeho postave vyzerali božsky a keď sa rukou zľahka prehrabol vo svojich hustých svetlohnedých vlasoch, od rozpakov sa mi takmer podlomili kolená.

„Iste, máš pravdu, poď ďalej," narýchlo som vystrúhala nevinný úsmev a dúfala, že nevyzerám príliš trápne. Zo skrinky pod telkou som vytiahla dva poháre na stopkách a vývrtku, usadili sme sa na gauči vedľa seba a Tomáš rovno otvoril a ponalieval ružové suché.

„Na nás," zdvihol pohár pred seba a ja som sa nestačila diviť slovám, ktoré som práve z jeho úst počula. Povedal na nás?

„Na zdravie," nezmohla som sa na nič lepšie a zľahka buchla svoj pohár o ten jeho. Všímajúc si, ako sa pri tom tvári, som začala mať tušáka, že na mňa opäť niečo chystá.

„Idem do kuchyne po nejaké čipsy," odbehla som. V kuchyni som sa najprv oprela o linku a pokúsila sa spamätať z toho, že mi skutočne stačí len pár sekúnd na to, aby som z neho mala vlhko v nohavičkách. Ježiši, strašne ho chcem pretiahnuť!

Uhas moju túžbu, prosímDonde viven las historias. Descúbrelo ahora