¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
„Zlato, nechám ťa tu na chvíľu s babami. Volal Patrik, že došiel. Idem ho pohľadať," odlepil sa odo mňa, capol ma po zadku a pobral sa smerom k parketu. Skvelé, už len henten tu chýbal.
„Zuza? Trápi ma tá mrcha. Neviem prečo, vždy znervózniem, keď ju vidím nablízku," obrátila som sa na svoju najlepšiu kamošku. Zvesila som sa jej na plecia a nahodila smutný výraz.
„Ježiš, Sandra, robíš si prdel? Veď tá šťanda vedľa teba vyzerá ako vyprchané šampanské! Hoď ju za hlavu! Nemala trtkať s každým, koho stretla. Teraz je už neskoro na ľútosť," kričala mi do ucha hlasnejšie, než bolo treba. Len som mykla plecami a spolu s ňou si to namierila k nášmu boxu, kam nám barman práve priniesol ďalšie drinky. Zuzana nemotorne zdvihla svoj pohár pred seba.
„Pripíjam na nové lásky, žiarliace ex-frajerky, sexi hasičov a najlepšiu párty!" Skríkla piskľavým hlasom a všetky sme svoje poháre prirazili k tomu jej.
Zábava sa naplno rozbehla až niekedy po polnoci. Veľkú úlohu v tom však zohralo množstvo požitého alkoholu. Pili sme všetci bez výnimky – ja, Tomáš, Zuzana a jej šesť kolegýň a aj Paťo, ktorý sa k nám pridal. Ten ale už do klubu dorazil v značne podguráženom stave. Nemohla som si pomôcť, celý čas som mala pocit, akoby na mne išiel oči nechať. Pri tanci, pri pití, pri bozkávaní sa s Tomášom – jednoducho stále. Nemôžem tvrdiť, že by mi to neimponovalo, práve naopak. Občas to ale pôsobilo neuveriteľne otravným dojmom.
„Sandri? Spomínaš si na tú osudnú noc, keď som ťa vyzdvihol zo salsy a išli sme na vyhliadku, kde sme sa až do rána milovali?" Pritlačil sa ku mne Paťo, keď som osamote sedela v našom boxe iba s pohárom vína zriedeného s kolou a pokúšala sa presvedčiť samu seba, že viac by som už piť nemala.
„Načo toto teraz vyťahuješ? Čo tým chceš dosiahnuť? Nerozumiem ti," zvraštila som čelo a začudovane na neho civela, pričom som svojimi veľmi nemotornými pohybmi strčila zo stola dva poháre. Ups, zašomrala som si.
„Chcem len vedieť či my dvaja ešte máme nádej," opäť sa ku mne priblížil, čo vo mne vyvolávalo značnú neistotu.
„Nemáme. Nad tým si mal rozmýšľať, keď si vtedy odletel na opačný koniec zemegule s vidinou, že náš vzťah bude ďalej bez problémov pokračovať. Dosral si to. Žiadna nádej neexistuje."
