Something is wrong

♥️13. kapitola♥️

Je 24.7. za dva dni mám narodky. Chcela som urobiť párty a tak mi rodičia vybavili nejaké priestory kde budeme oslavovať. No dnes ešte nie. Dnes ideme do mesta nakúpiť potrebné veci. Samozrejme Samovi sa nechcelo behať po obchodoch tak ostal doma a točí videá. Ako parťáka sa som si zobrala Wiči. Milujeme nákupy. Museli sme kúpiť veľa jedla, rôzne dekorácie, objednať tortu a vybaviť hudbu. Keď sme to už skoro všetko mali tak tam stál on. "Daniel!?" zakričala som na neho. On k nám podišiel. "Ahojte, čo vy tu takto večer?." pítal sa. "26.7. mám narodeniny, to vieš a tak som sa rozhodla že spravím párty s kamarátmi a rodinou. Tak tu s Wiči nakupujeme na tú oslavu." povedala som. "Jasné, a som pozvaný?" spítal sa úplne hlúpu otázku."Jasné že si pozvanný si môj najlepší priateľ."odpovedala som mu. "Už musím ísť prepáč. Uvidíme sa na párty."povedala som mu a objala ho. Potom sme už s Wiči odišli.
   
Z Danielovho pohľadu

Nevšimol som si ju. Iba som počul ako na mňa dakto kričí a tak som sa obzrel a tam stála ona. Okamžite som za ňou išiel. Pravda je taká že už od základky so k nej niečo cítil a teraz sa to len znásobilo. Vyzerá úžasne. Bol som veľmi rád že som sa s ňou mohol aspoň trochu porozprávať. Bol som rád za každú sekundu s ňou. No ona si to asi nevšimla. Chvíľu sme sa tam tak rozprávali a keď som počul že robí párty a som tam pozvaný bol som neskutočne rád. No ešte lepšie na tom bolo to objatie. Kebyže môžem tak ju už nepustím. No potom sme sa už rozišli a každý išiel svoju cestou. Doriti, ja ju milujem! Len ako jej to dať najavo. Nechám to na ňu ona nech sa rozhodne.

Z pohľadu Emily

S Wiči sme sa dáko dotackali k autu a naložili to do neho. Potom sme už len prišli domov a všetko vybalili a keďže zajtra bude náročný deň tak sme si išli ľahnúť skôr. Zajtra budeme celý deň na nohách. Musíme tu sálu ozdobiť a vybaviť kétering aby urobili teplé jedlo a podobné veci na jedenie. Tak tiež zariadiť hudbu urobiť stoly a tak ďalej.

Je ráno a ja som už hore asi hodinu. Neuveriteľné, vstala som o 6:00. To sa nestáva často. Každopádne už som sedela za počítačom a rozposiela pozvánky poslala som ich asi dvadsať ale napísala som tam že si so sebou môžu zobrať aj priateľov a priateľky alebo bratov, sestry. No proste aby sa nazbieralo čo najviac ľudí. Zavolala som Samovi, Wiči a Taylerovy či by mi nešli pomôcť. Všetci prišli a tak sme to mali hotové za necelé 3 hodiny. Páčilo sa mi to. Možno je divné že som si nachystala vlastnú narodeninovú oslavu ale bolo to super. Už nám chýbalo iba upraviť stoly a stoličky a mohli sme ísť domov.
Aj tak som ešte musela obehať mesto aby som zohnala nejaký kétering (slúžku ktorá bude pripravovať jedlo a občerstvenie a potom to všetko uprace) po asi hodine zúfalého behania po meste som konečne niečo našla a tak som mohla ukončiť deň.

💚🖤💚🖤💚🖤💚🖤💚🖤💚🖤💚🖤
Môžete sa začať tešiť na zajtrajšok. Pretože toto je už koniec kapitoly. Popravde, nestíham to písať takže teraz kapitoly budú vychádzať rozhadzano. (V jeden deň o 9:30 druhý o 10:50 napr.) Hoďte tu vote lebo sme sa strašne prepadli.⬇️🙁
😊Ďakujem😊
                                                (583 slov)