❤️21.kapitola❤️

84 5 0
                                    

Ako som už spomínala večer som zaspala veľmi rýchlo. Neviem prečo  som sa prebudila na zemi vedľa Daniela. Áno on spal na zemi a mne prenechal posteľ. Ešte spal. Opatrne a potichu som sa postavíla a odcupkala do kúpeľne. Dala som si rýchlu horúcu sprchu a vrátila sa späť. No Daniel tam už nebol. Počula som niaky rachot za rohom. (moja izba bola totiž v tváre L). Za rohom sme mali skriňu z oblečením. "Dobre ráno princezná." pozdravil ma keď ma zbadal. "Preboha! Obleč si dačo skôr ako sem vtrhne Wiči!" vykríkla som a hodila som po ňom jeho károvanú košeľu ktorá sa nejakým spôsobom ocitla na mojej posteli. Keďže tam bol len v trenkach tak som v okolí postele hľadala aj nohavice no našťastie som ich nenašla. "Dvere sú zamknuté. Nik sem nevtrhne." povedal s uškrnom.

Popri tom ako sa obliekal som sa opatrne spitala "Včera večer dačo bolo?" On sa len zasmial. "Čo myslíš?"
Trochu som sa zarazila lebo som mala totálne okno no neviem z čoho keď som včera ani nepila. Situácia naznačovala že asi dačo bolo ale nebola som si istá. "Neboj, nič nebolo." odpovedal keď videl môj hlboko zamyslený pohľad. "Tak ako som sa dostala k tebe na zem a co ta košeľa na posteli?" zarazene som vyzvedala. Doobliekal sa a otočil sa ku mne so ešte stále rozopnutou košeľou. Nevedela som ako reagovať keďže sa ku mne blížil chalan s nádherné vyrisovaným telom, ktorého poznám už od dectva a tajne ho milujem...

🧡💛🧡💛🧡💛🧡💛🧡💛🧡💛🧡💛

Taaaakže, rozhodla som sa ze poslednú kapitolu rozdelím na dve aby ste mali aspoň trochu co čítať. Ďalšia bude zajtra😊. Ily🧡

                                                  (287 slov)

Something is wrong Where stories live. Discover now