Something is wrong

♥️18. kapitola♥️

Hneď takto na začiatok TIME SKIP asi o týždeň.

Za ten týždeň som nerobila nič zaujímavé. Iba som sa začala viac stretávať s Danielom. Poviem vám tak že potom ako som sa so Samom rozišla tak som Danielovy začala niečo cítiť viac a viac.

Dnes my volali rodičia že k nim máme ja a Wiči prísť aspoň na pár dní. Je to už mesiac a pol čo som sa odsťahovala. Tak som sa s Wiči dohodla že pôjdeme na menší výlet naspäť do Košíc. Ale až zajtra dnes idem ešte za Danielom do Starbaxu.

O asi 14:00 som vyrazila. A tentokrát som si nič nezabudla a dokonca som aj všetko stíhala. Keď som k nemu dorazila tak sa ma spýtal. "Čo si taká smutná?" opýtal sa ma. Pravdupovediac túto otázku som nečakala a smutná som bola len trochu tak neviem ako si to všimol. Musí ma dokonale poznať. A smutná som bola z toho že idem na tri dni do Košíc. Nie žeby som sa netešila ale ani som nebola nejaká nadšená lebo však skoro päť dní neuvidím Daniela a ani nikoho kto s nami nejde. Aj s cestou myslím tých päť dní. "Som len trochu smutná lebo ťa teraz päť dní neuvidím." odpovedala som mu. "Prečo, ideš niekam?" znova sa ma spýtal. "Áno, ideme s Wiči do Košíc za mojimi rodičmi. Nebodaj ti budem chýbať?" zasmiala som sa. "Ty mne, vždycky."  povedal a ja som sa rozosmiala ešte viac. "Však aj ty mne budeš chýbať." povedala som mu. Objali sme sa a ja som už musela ísť. Bolo už dosť hodín a ja som sa musela už baliť na zajtra.

Musela som vstať skoro asi o šiestej čo je u mňa neobvyklé a tak sa potom vyvíjal aj môj deň. Bol divný. Zo začiatku rýchli a smutný a nakoniec šťastný a pohodový. Tento krát sme išli autom lebo cestovať vlakom so psom není práve najpohodlnejšie.

Do Košíc sme dorazili okolo 15:00 a tak sme mali kopu času na vyrozprávanie rodičom čo všetko sa tam za ten mesiac a pol udialo. Išla som pozrieť svoju starú izbu. Bola viac menej prázdna. Bola tam iba posteľ veľká skriňa a môj starý pracovný stôl. O šiestej sme mali dohodnutú spoločnú večeru a za som sa nestíhala prichystať.

Keď sme si sadli za stôl a začali jesť rodičia nám začali niečo rozprávať. A potom. "Spolu sme sa zhodli že, vám požičiame na dva týždne našu vilu v Miami. My ideme na romantický pobyt do Thajska." odrazu povedal otec. Keď som to počula tak mi skoro zabehlo. Ešte nikdy mi nepožičali ich najväčšiu vilu. A ešte aj na dva týždne. "Ďakujem. Môžem tam zobrať mojich troch kamarátov?" spýtala som sa. "Jasné, zober si ich koľko chceš my ti letenky zaplatíme. Ber to ako darček k narodeninám." odpovedala mi mama. Zoberiem tam Wiči, Taylera a Daniela. Budú nadšený. A navyše Wiči sa začala s Taylerom znova hádať tak myslím že toto im prospeje.

💛💚💛💚💛💚💛💚💛💚💛💚💛💚

Som moc rada že tie reads idú stále vyššie a vyššie. Ďakujem vám. Zajtra môžete očakávať ďalšiu kapitolu. Ale bohužiaľ sa už blížime ku koncu.🙁 Ostávajú už len max štyri kapitoly. Podporiť ma môžete hlavne votom a komentom. Ešte raz ĎAKUJEM. 😊💙
                                                  (550 slov)