The night of destiny

IV.

Adrien odišiel domov a išiel sa vykúpať. Plagga nechal v jeho izbe nemusí počúvať jeho reči ešte aj v kúpeľni.

Od tej noci mu Plagg nedal pokoj, no Adrien sa to snažil ignorovať, nebol z toho čo spravil na seba hrdý, ale cítil niečo ako šťastie, že on bol ten prvý pre jeho princeznú. Nevedl si predstaviť, že by to bol niekto iný ako napríklad Kim.

Po sprche sa mu premýšľalo oveľa lepšie a s čistou hlavou vyšiel zo sprchového kúta, prešiel ku zrkadlu. Uviazal si osušku okolo pásu a zapozeral sa na svoj odraz. Videl v sebe bezchybnú bábiku pre jeho otca, bol z toho zkľúčený. Jemne sa v zrkadle otočil a videl červenú škvrnu na chrbte. Natočil sa tak aby naň videl viac a zbadal dlhé červené škrabance. Keby bojivali s akumamy, tak by zásluhu pripísal im, ale teraz vedel presne odkiaľ tie škrabance mal.

Spomenul si na svoju princeznú a trochu sa pousmial na tom ako nevinne vyzerá a ako veľmi škriabe.

Odrazu sa začal rozspamätávať. On vie čo sa v tú noc stalo! Čím viac sa na škrabance pozeral, tým viac sa mu spomienky vynárali. Pamätal sa ako ju vyzliekal, ako ju bozkával, pamätal sa aj na to ako plakala a jeho bodlo pri srdci. V spomienkach  videl ako ju upokojil a ako ho prosila aby to skúsil ešte raz. Videl ako si obmotala okolo neho jej krásne nohy, ako sa nehtami zarila do jeho kože aj ako mu vzdychala do ucha. Pri každej spomienke v jeho tele zašumelo. Najviac sa pamätal na jej sladké vzdychy, ktoré ho privádzali do šialenstva, bola to hudba pre jeho uši. Aj v spomienkach vedel, že nič krajšie ešte nepočul.

Spravil svoju bežnú hygienu, obliekol sa a odišiel do svojej izby, kde dal Plaggovi cammembert a na chvíľku sa ponoril do spomienok. Ako sa jej teraz pozrie do očí? Vždy keď ju uvidí, bude počuť jej vzdychanie.

Nechcel si to priznať, ale nemal by niečo s dievčaťom, ku ktorému nič necíti. Isté city tam boli vždy, ale jeho láska pre Berušku bola stále väčšia. Preto si ich nikdy nevšimol, ale teraz vie aké veľké a hlboké tie city sú.

,,Plagg, ja mám asi rád Marinette." Povedal svojmu čiernemu zvieratku a čakal na odpoveď.

,,A čo Beruška?"
,,Tú stále milujem, ale potom čo sa stalo s Marinette..."
,,Takže si sa rozspamätal. Ale neboj, bude to v pohode obidvaja ste blbý."
,,Nie sme blbý! Radšej sa najedz ešte ideme k Beruške."

Hodil mu ďalší kus smradľavého syra a povedal tie dve slová vďaka, ktorým už na jeho mieste stál parížský hrdina Čierny Kocúr.

Jeho lady ho už čakala na streche neďaleko pýchy Paríža, eiffelovej veže.

,,Dobrý večer m'lady."
,,Ahoj. Rada ťa vidím po tak dlhom čase." Vlastne to pre ňu dlhý čas nebol, boli to len tri dni, ale to on nevedel.

Vedela, že si ho nejako veľmi prezerá. Ale neprestala, aj keď si nič z tej noci nepamätala, musela sa na neho pozerať inak to nešlo. Niečo ju nútilo prezrieť si to telo, na ktoré jej neostala už žiadna spomienka.

,,Tak, čo máš nové."
,,Nič také, poznáš to problémy v osobnom živote a tak." Odpovedala, nesmelo.
,,M'lady trápi ma jedna vec."
,,Kľudne hovor. Aká?"
,,No ty vieš, čo k tebe cítim."
Beruška prikývla hlavou a Kocúr pokračoval.
,,Ja...mám rád ešte jedno dievča, ale teba mám stále oveľa radšej. Je to zlé milovať dve osoby naraz?"

Berušku táto otázka zaskočila. On má rád ešte niekoho iného okrem nej? Myslela si, že ona je jediná a jeho priznanie ju trošku sklamalo, ale chápala, že aj keď ho má veľmi rada nemôže byť s ním. Je to iba dobrý parťák.

,,Ty vieš, že ja s tebou byť nemôžem, že?"
Kocúr prikývol hlavou na znak súhlasu. Vyzeral veľmi smutne, dokonca sklopil ušká a keby Beruška nevedela ako veľmi sa jej parťák trápi, povedala by, že s tými uškami je rozkošný.

,,Myslím si, že by si mal dať šancu tomu dievčaťu. Bude ti s ňou lepšie než so mnou." Vedela, že týmto to všetko skončí. Jeho blbé vtípky, oslovovanie, milé prezývky a flirt. Vedela, že jej to bude trochu chýbať, ale jej láska k Adrienovi stále je väčšia.

,,Ďakujem. Ale vieš, že ty budeš navždy v mojom srdci. Si moja prvá láska, nádherná prvá láska. Vždy budeš mať u mňa špeciálne miesto, ja sa ťa nevzdám úplne."
To ju potešilo, ale aj vystrašilo.

Ďalej sa už rozprávali ako normálny kamaráti a keď slnko zapadlo obidvaja išli domov. Beruška s otázkou či to bolo správne a Kocúr s novou nádejou na lásku.