The night of destiny

XVII

Tak sa chvíľu rozprávali a pri tom sa aj veľmi nasmiali, prebrali všemožné témy a tmavovláska mala konečne ten dobrý pocit na hrudi. Blonďáka s očami ako dva smaragdy už nemilovala to vedela až veľmi dobre, ale stále vedel zariadiť aby sa pri ňom cítila tak ako keby na ničom nezáležalo. No potom prišla téma na New York. Adrien jej všetko vysvetlil, prečo tam bol, na ako dlho tam mal byť aj ako to prebiehalo. Hovoril jej svoje zážitky a trapné príhody behom fotenia, či pri výskajucich fanúšičkách.

,,A prečo si sa vlatne vrátil?"
,,Už nechcem poslúchať otca. Osamostatnil som sa."
,,To je super, som za teba rada." Keď bola do neho zaľúbená tak veľmi si priala aby mu jeho otec dal pokoj a teraz sa to konečne stalo. Cítila tú radosť, ktorú pociťoval aj on.

***

Pomali skončil ceký školský deň a Adrien nasadol do svojho vlastného auta a sám sa odviezol pred hotel Grand Paris. Teraz nepozreboval žiadnu Nathalie, ani gorilu a ani jeho otca. So všetkým si poradil sám. Vybalvil si izbu na pár nocí a zaplatil. Peniaze pre neho nie sú problém. V osemnástich dostal od otca všetky jeho peniaze, ktoré sa každý mesiac odkladali na jeho účet, za tie roky sa tam nazbierala slušná suma. Aj keď mu otec platil len polovicu bolo to bahaté dosť. Vedel, že by ho otec nevyhodil. Nikde by nezohnal modela, ktorý by sa uspokojil s polovyčným platom. A keby to aj tak urobil, peňazí má dosť dokonca života.

Adrien si to práve mieril na kraj Paríža, kde mal dohotnuté stretnutie. Jednalo sa o kúpu domu, presnejšie vili pre jeho, Marinette a Emmu. Dom kúpil hneď. Bol to veľký dvojposchodový dom s bazénom a veľkou záhradou.

Potom mal namierené k Mistrovi Fu, lebo už dnes chcel najvštíviť svoju dámu ako Kocúr.

Zaklopal, no nikto neotvoril. Vošiel dnu, bolo otvorené, tak ako minule. Teraz, však na gramofóne našiel list.

Milý Adrien

ak toto čítaš, tak sa moje predtuchy naplnili a som v nemocnici. Vrátim sa čo najskôr. Viem, že si si prišiel po Plagga, ale obávam sa, že ťa sklamem. Plagg, Tikki aj Wayzz sú v kúzelnej skrinke a odtiaľto ich neviem dostať ani ja. Musia prísť sami. Dokiaľ jeden z nich nevýde von nebudeš sa môcť transformovať. 
Budem sa snažiť nájsť nejaký spôsob ako ti kwamiho vrátiť čo najskôr. Marinette ti povedala kto naozaj je a to vás môže, ale aj nemusí priviesť do problémov. Buďte veľmi ostražitý a dajte si pozor. Dúfam, že keď sa vrátim budeš si môcť kwamiho zobrať. Do tej doby ešte pred Marinette neodhaľuj svoju pravú identitu.
                                                   S pozdravom
                                                          Mister Fu

Je pravda, že bol ranený z faktu, že nebude môcť svoju dámu objať a povedať jej ako ju ľúbi, ale uteševalo ho to, že ju bude aspoň vidieť a bude ju ochraňovať stoj čo stoj.

Ešte mal kopec času, tak sa rozhodol, že zatiaľ pripraví ich dom na spoločné bývanie. To znamenalo zariaďovanie. Firmu na zariaďovanie už mal predom objednanú tak sa s chlapmi z tejto firmy stretol v dome.

Pozdravil ich a vybral nábytok. Povelil, že všetky izby budú biele okrem jednej. Detskej izby.

Prechádzal priestranným domom a ukazoval na jednotkivé izby a robotníkom hovoril svoje predstavy o konečnom výsledku. Jeden z nich zapisoval každé Adrienové prianie.

,,Tu bude spálňa."

Napriahol ruku k jednej z najväčších izieb v celom dome. Mala veľké priestranné okno, cez ktoré sa vám naskytol výhľad na krásnu prírodu na okraji Paríža. Dom bol síce ešte v meste, ale bol v lokácií blízko lúky a lesa.

,,Tu by som si predstavoval tú manželskú posteľ, čo sme vybrali a po okrajoch nej aj nočné stolíky. Tie skrine by sme mohli dať sem, ale nie som si istý, čo by ste na to povedali?"

Jeden z mužov s tabletom v ruke pristúpil k nemu a poprezeral si celú izbu ešte raz, potom sa pozrel na Adriena a povedal.

,,Ak si prajete skrine môžu byť aj v tejto izbe, ale podľa môjho názoru je tu dosť voľných izieb a aspoň jedna z nich by nám mohla poslúžiť ako šatňa."
,,Máte pravdu, spravíme šatňu, ale tu chcem mať tú bielu komodu ak by to bolo možné."
,,Určite."

Takto im Adrien opisoval celú svoju predstavu po celom dome. Pán s tabletom si to zakresľoval. Prišli k izbe, ktorá bola už len tak sama o sebe dosť pekná. Bola veľká a mala výhľad do záhrady.

,,Túto izbu si zariadím sám s priateľkou, len by som vás poprosil aby ste ju namaľovali na rúžovo."
,,Nie je problém. Ak to je všetko tak môžeme ísť."
,,Áno, to je všetko. Ďakujem a dovidenia."

Adrien ich ešte odprevadil a išiel do hotelu zavolať svojej kráľovnej a potom spať.

Bol unavený z toho zariaďovania okolo nového bývania, no zároveň ho dopredu posúvala predstava jeho a jeho milej konečne spolu, bok po boku.