The night of destiny

V.

Od poslednej Kocúrovej návštevy už prešlo 5 týždňov a Marinette tak trochu chýbal. Avšak v škole s Adrienom jej to išlo ako po masle. Začali sa viac kamarátiť a Marinette pred ním už skoro nekoktala. Život sa jej zdal úžasný. Konečne má u svojho vysneného chlapca šancu.

Adrien to cítil tak isto. Snažil sa byť pri Marinette čo najbližšie bol jej skvelou oporou. Vždy keď ju uvidel spomenul si na jej nádherné vzdychy a vďaka tomu sa pár  krát skoro neudržal a pobozkal ju. Avšak vždy vedel, že nemôže. Ešte stále myslí na Berušku, ale Marinette sa v jeho mysli objavuje čoraz častejšie.

K Marinette ako Kocúr nechodil, lebo nevedel čo by jej povedal, tak na ňu dával pozor aspoň v civile.

Streda. Marinette zazvonil budík a ona spravila obyčajnú rannú rutinu. Prišla do kuchyne a išla sa najesť. Na kuchynskej linke zbadala pečené kuracie stehienka zo včerajška. Vedela, že na ráno to nie je tá najlepšia voľba, ale neodolala. Zohriala si ich a pustila sa do jedla. V kosti od mäsa našla zaschnutú krv. Prišlo jej zle a už behala na záchod aby obsah jej žalúdka neostal na koberci.

Priletela k nej Tikki.
,,Si v pohode?"
,,Hej som, len mi prišlo zle z tej krvi."
,,Určite? Nechceš dnes pre istotu ostať doma?"
,,Ale nie. Už veľa krát som pred školou zvraciala, učite to bude ten stres z tej dnešnej písomky z dejepisu, závisí mi na tom koncoročná známka. Uvidíš v škole mi bude dobre."
Len čo to Marinette dohovorila, do záchoda sa vrhla ďalšia dávka.
,,Nie, nie. Dnes nikde neideš, zavolaj rodičom nech ťa ospravedlnia a ty ostávaš doma."

Marinette spravila ako jej malé červené stvorenie prikázalo a išla si ľahnúť. Tak tú písomku napíše v náhradnom termíne, aspoň sa môže viac pripraviť aby aj potom nemala taký stres. V bruchu cítila niečo ako motýliky. Nechápala prečo veď z tej písomky stres mať nemusí do školy neide a Adrien na blízku tiež nebol aby jej rotancoval srdce a vykúzlil motýle v bruchu. Pomyslela na Kocúra, naposledy cítila motýliky v bruchu pri ňom. Srdce jej začalo biť ako splašené, dnes je naozaj čudný deň.

V škole sa rýchlo roznieslo, že Marinette je chorá. Niektorí dokonca tvrdili, že to vyzerá na nemocnicu. Čo si ľudia nevymyslia, len pre pozornosť.

Tmavovláska bola doma už tri dni. Vždy keď si myslela, že jej je lepšie obsah jej žalúdka bol opäť k videniu sveta. Jej rodičia si o ňu robili starosti.

Obidvaja mali ísť do Londýna na celý týždeň, kvôli jednej dôležitej zákazke, ale svoju dcéru nemohli nechať tak. Preto jej matka Sabine ostala s ňou doma, zatiaľ čo Tom preto musel v Londýne ostať bez svojej ženy o týždeň dlhšie, aby zvládol všetkú tú prácu.  Sabine sa bála o svoju dcéru a keď videla dianie po celé tri dni ostalo jej len jediné rozumné riešenie.

Padacími dvierkami sa dostala do Marinettinej izby a zbadala svoju dcéru ako spí. V poslednej dobe spala dosť často. Pristúpila k nej bližšie a jemne ňou zatriasla.

,,Marinette, zlatko vstávaj." dievča sa začalo prebúdzať a cez hmlistý zrak po spánku uvidelo ako jej matka sedí na stoličke pri jej posteli. Jej matka dodala. ,,Musíme sa porozprávať." po tejto vete bol tep dievčaťa oveľa rýchlejší. Posadila sa a pozorne počúvala.

,,Marinette, spýtam sa ťa na jednu otázku, ale musíš mi odpovedať pravdivo, dobre?" Marinette prikývla hlavou na súhlas. ,,Si ešte panna?" Na čo potrebovala jej mama vedieť túto skutočnosť. Je to jej osobný život! Jej matka však pokračovala.
,,Nebudem sa na nič iné vypytovať, ale túto odpoveď potrebujem vedieť."
Marinette zčervenela a jemne zatriasla hlavou, aby matke naznačila svoju odpoveď 'nie'. Na nič iné sa nezmohla, veľmi sa hanbila a očakávala čo sa bude diať ďalej.

Sabine sa postavila a niekde odišla. Marinette s bijúcím srdcom ako o závod čakala na ňu. Postaršia žena sa vrátila a v ruke držala nejakú čudnú vec. Tmavovláske hneď došlo čo to je a začala sa zbesilo potiť. Nie, to nie je možné ona nemôže byť tehotná.

Sabine jej podala tehotenský test a Marinette odišla do kúpeľne. Po pár minútach vyšla vonku bledá ako stena. Plač mala na krajíčku. Podišla bližšie k mame a trasúcou rukou jej podala pozitívny tehotenský test. Jej matka sa zhrozila. Tmavovláska prepadla v histerický plač a jej matka ju hladila po hlave. To nie je možné! Pomyslela si dievčina. To znamená len jedno. Je tehotná z noci, ktorú si vôbec nepamätá a otcom jej dieťaťa je Čierny Kocúr. Veď ani nevie kto to pod maskou je! Ako sa postaví ku dieťaťu? Marinette vlastne ani nevedela či si to dieťa nechá. Má len 17, nie je plnoletá a celý život má pred sebou!

Každý sa v škole o Marinette strachoval. No, každý okrem Chloe a pár výnimiek. Alya sa rozhodla svojej najlepšie kamoške zavolať.

,,Marinette?"
,,Hmm?"
,,Čo sa deje? Prečo plačeš?"
Na druhej strane telefónu sa Marinette rozplakala na novo.
,,Počkaj o chvíľu som-"
,,Nie, nechoď sem. V škole povedz, že som v pohode, a že pozajtra prídem."
Alya nemala ani čas namietať, lebo Marinette jej to vypla.

,,Necháš si to?" spýtala sa Marienette jej matka. Dievčaťu to v hlave šrotovalo. Nevedela rozmýšľať racionálne v takéjto chvíli. Najlepšie by bolo ísť na potrat, ale to by Marinette nezvládla, nevedela by sa vzdať svojho dieťaťa aj keby ho mala vychovávať sama.

,,A-asi áno."
,,Zo všetkým ti pomôžeme, ale ockovi o tom zatiaľ nepovieme, dobre?"
Marinette zakývala hlavou. Vedela, že jej otec jej pomôže, ale bude to znášať trochu ťažšie.

Jej matka odišla a nechala svoju dcéru samú. Ostávala tu len jedna otázka. Povedať to vôbec Kocúrovi? No aj tak na to raz príde. Ale aj tak mala strach mu to povedať. Veď už za ňou ani nechodí a ako zareáguje? Marinette za ním nemôže prísť a len tak mu povedať: Hej Kocúr počúvaj nabúchal si ma, tak sa staraj o dieťa. To asi ťažko.

Uvidíme čo prinesie čas.