The night of destiny

XXIV

Všetko prebiehalo dobre, teda až na Adrienovho otca. Teraz už iba vrátiť mirákulá Misterovi Fu a rozlúčiť sa s ním a aj s Tikki a Plaggom, to bude hračka. Opäť autom zastavili pred domom oného postaršieho pána a vystúpili. Mister Fu ich už čakal. Vždy vedel, kedy k nemu prídu.

,,Zdravíme."
,,Aj ja vás zdravím. Vidím, že sa vám darí."
Povedal Mister keď jeho zrak dopadol na ich prepletené prsty na dlaniach a pripravil kúzelnú skrinku.

,,Darí. Prišli sme vrátiť mirakulá." Povedal Adrien a z vrecka vytiahol vopred pripravené šperky. Následne už Mistrovi podával náušnice a prsteň. Ich kwamiovia lietali nad nimi a celé dianie pozorovali.

,,Ďakujem. Nezabudnite, že sa na mňa môžete kedykoľvek obrátiť." Povedal Mister Fu s povzbudivým úsmevom, ktorý sa našim mladým hrdličkám utkvel v pamätiach už navždy.

,,Nezabudneme."

Plagg sa rozlúčil s Adrienom a aj keď si to ani jeden z nich nechcel priznať spadla im obidvom aj kvapka trpkej slzy. Adrienovi bude Plagg veľmi chýbať, bol to jeho kamarát, ktorý vedel o celom jeho živote. Úplne o všetkom, no hlavne a teda najviac toho vedel o Adrienovej láske k Beruške.

Tikki s Marinette sa tiež rozlúčili. Bola to emocionálna chvíľa a Marinette ukvaplo aj pár slz. Viac než Adrienovi a ani oči Tikki nezostali suché. Kwami sa naposledy dotkla Marinettinho brucha a odletela spolu s čiernym stvorením do kúzelnej skrinky s mirákulami.

Nakoniec Marinette objala Mistra Fu a Adrien si s ním podal ruku. Všetkým trom bolo smutno, že už sa tak výdať nebudú, ale život si vyžaduje daň za šťastie a ak má byť daň vzdať sa mirákul aby mohli byť spolu, tak potom to obidvaja radi podstúpili.

,,Prajem vám všetko dobré. A nech sa vám narodí zdravé dieťatko. Majte sa vždy takto radi a spolu prekonáte nemožné. Už od začiatku som vedel, že ste pre seba stvorený."
,,Ďakujeme, za všetko. Bol ste mi vždy oporou. Niekedy sa za vámi prídeme pozrieť."

Povedala Marinette a utierala si slzy. Naposledy sa pozreli na Mistra Fu, ktorý sa usmieval a mával im.  Adrien musel Marinette  tíšiť, lebo nezniesol keď jeho uši počuli jej jemné a trpké vzlyky. Spolu vyšli z domu a zase nasadli do auta.

Síce sa nebudú vidieť tak často, ale aj Mistra a aj Tikki a Plagga budú chodiť navštevovať. Hneď ako sa Emmka narodí pôjdu im ukázať svoju novonarodenú dcérku.

Cesta prešla celkom rýchlo a teraz sa už ocitli pred svojím domom.

Marinette sa pozrela na velikánskú vilu oproti nej. Bolo to nádherné, chytila sa Adriena a spolu vošli do zadnej záhrady. Spatrila podzemný bazén, kri zastrihané na milimeter rovnako a krásny chodník s kvetmi okolo neho. Bola to nádhera. Úplne jej to vyrazilo dych a divila sa ako to, že to Adrien všetko stihol v tak krátkom čase.

Spolu vošli do domu. Marinette stále opakovala aké to tu je všetko krásne a ako sa teší, no Adrien jej vždy povedal, že to ani z ďaleka nie je hodné jej krásy. Povedal jej, že zo všetko je aj jej a to všetko spravil pre ňu. Prešli sioro všetky izby až na dve. Prišli do detskej izby.

,,Adrien, prečo tu nič nie je?"
,,Lebo to chcem zariadovať s tebou."

Marinette ho zase pobozkala. Ostávala už len spálňa a šatňa. Cez chodbu zdobenú oknami zo závesmi vošli do šatňe a tmavovláske sa rozžiarili oči. Toľko skríň, oblečenia a zrkadiel.

,,A kde je naša izba?"
,,Tamto." Ukázal na posledné dvere na chodbe.
,,A prečo tak ďaleko id Emmkinej? Ja ju chcem mať čo najbližšie."
,,Predsa aby nepočula ako si užívame."

Marinette sa zasmiala a utekala do spálne. Teda ak sa dá nazvať trochu rýchlejšia chôdza tehotného dievčaťa utekaním.

Rozhliadla sa všade okolo a vzdychla úžasom. Bolo to nádherné. Krásna veľká posteľ a nádherné drahé kamene zdobiace každú poličku ju uchvátili. Adrien si rozhodne dal na spálni najviac záležať.
Po opakovanom ďakovaní a ospevovaní tohto priestoru zo seba Adrien vypustil ďalšiu z jeho stupidných viet.

,,Moja najobľúbenejšia izba. Tu budeme mať ešte veľa krásnych zážitkov a spravíme tu veľa detí."
,,Tak to pomaly, ja tehotná nechcem byť minimálne ďalších 5 rokov."
,,Myslím, že to sa poddá."

Začal ju bozkávať. Postupne prešiel na krk, keď ho Marinette odtiahla začala sa smiať.

,,Kroť sa čičí."
,,Po pôrode to nemám v pláne bugaboo."
,,To ti nikto neberie."

Dnešná noc bola úžasná. Nie, nič také čo si myslíte sa nestalo. Adrien a Marinette spali v novom dome v objatí toho druhého. Nádherný pocit zaspávať v náručí toho, koho milujete.