XXVII

649 23 4
                                    

Po štyroch rokoch

Po pôrode sa Marinette s Adrienom zobrali a spolu vychovávali Emmu.

,,Mami, pekné?" Emma držala obrázok Čierneho Kocúra a Berušky, ktorý práve namaľovala. Jej rodičia jej hovorili ich príhody ako rozprávky na dobrú noc. Vedela, že tí superhrdinovia sú jej rodičia.

Čas od času ich prišli navštíviť aj Tikki s Plaggom. Tešili sa ako Emmka rýchlo rastie. Je veľmi rozumná a rýchlo sa učí.

,,Nádherné. Adrien videl si čo Emmka nakreslila?"
,,Videl. Veľmi pekné, ale ja som bol väčší krasavec ako mamka Emmie." Emma sa zasmiala a Marinette uchechtla. Stále je to ten istý pubertiak ako keď ho spoznala.

,,Poď sem princeznička, nech ti poviem tajomstvo."

Emmka priskočila k Adrienovi a ten si ju posadil do klína a začal jej šepkať do ucha.

,,Chcela by si bračeka?"
,,U-hm." Kývala hlavou, že áno.
,,Ocko a mamka budú pracovať na tom aby ti ho dali. Ale ty nás nesmieš rušiť dobre?"
,,Dobre. A kedy?"
,,Dnes v noci ti ho spravíme."
,,Takže deti sa robia v noci?"

Adrien sa zasmial a pokračoval vo vysvetľovaní.

,,Viac menej, ale malé deti ako ty tam nemôžu byť, inak sa to nevydarí, dohoda?"
,,Dohoda!"

Začali sa culiť od ucha k uchu a Emmka behala k Marinette s novou správou.

,,Mami! Ocko povedal, že mi dnes spravíte bračeka." Marinette sa začervenala a pozrela sa na Adriena, ktorý sedel na gauči. Fakt múdre toto nahovárať dieťaťu aby vás neotravovalo.

,,Ocko je hlupák ako vždy."

Ešte som vám tu pripravila takú malú kapču, ale zatra už naozaj končíme.

The night of destinyWhere stories live. Discover now