The night of destiny

XIX

Adrien sa ešte zastavil teraz už pri jeho dome. Vošiel dnu a kochal sa tou nádherou. Dúfal, že sa to bude Marinette páčiť. Dom bol už kompletne zariadený, tak ako si zažiadal.

V predsieni veľké schody do ďalšieho poschodia, na zemi mramor a čierný klavír v rohu izby vedľa zelenej rastliny. Prišiel do kuchyne spojenej s obývačkou. Veľká sivá mramorová linka s ostrovčekom v strede. Na druhej polovici miestnosti bol priestranný gauč čiernej farby, sklenený stolík, biela komoda a na stene televízor. Všetko to bolo ladené do bielej, čiernej a sivej.

Na spálňu sa tešil najviac. Asi nemusím hovoriť prečo. Bola tam obrovká posteľ s nebesiami, vedľa postele nočné stolíky s lampičkou, toaletný stolík pre Marinette a veľká biela komoda. Celý dom dolaďovalo veľa detailov ako obrazy, sošky, kvetiny, ale aj ozdobné drahokami, ako safíri alebo smaragdy. Boli to vlastne tiež také sošky na stojanoch, medzi ne patrilo aj veľa upokojujúcich kameňov od výmyslu sveta.

Detská izba bola taká ako si želal. Prázdna, rúžovej farby s bielymi motýlikmi. Túto izbu chcel zariadiť spolu s Marinette.

Dnes už spať v hoteli nebude, bude spať doma.

Po dlhej obhliadke domu sa rozhodol ísť za Marinette. Zobral jej aj darček, ktorý jej kúpil v New Yorku. Draček priniesol aj Ninovi a Alyi ako suvenýr, tak to nebolo také podozrivé. Po dráhe do centra mesta, bol konečne pred jej domom.

,,Dobrý deň!"

,,Ahoj Adrien, čo ty tu?" Spýtali sa Marinettiny rodičia. Boli prekvapený, že sa v ich dverách práve objavil slávny Adrien Agreste aj keď mal teraz niekde modelovať pre New Yorkské časopisy.

,,Prišiel som za Marinette, doniesol som jej poznámky." Na dôkaz, dvihol tašku a z nej vytiahol zošit. Darček však neukazoval.

,,Aha. Tak choď za ňou je hore." Adrien bez ďalších slov vykračoval schodami a zaklopal na padacie dvierka, za ktorými sa skrývala jeho dáma.

,,Ďalej." Otvoril si a vošiel dnu. Keď sa pozrel na Marinette, ktorá si práve čítala knihu pri písacom stolíku, oči sa mu rozžiarili, tep sa mu zvýšil a on nastavil úsmev od ucha k uchu.

,,Ahoj."
,,Oh ahoj, čo ti to tak trvalo?" Spýtala sa ho Marinette a on jemne zpanikáril. No cesta do centru mesta trvá 20 minút s menšiou kolónou, ale nemohol jej povedať, že sa pozeral na kraji mesta na ich dom.

,,Noo... mal som ešte nejaké vybavovanie, ale už som tu v celej svojej kráse a to je hlavné." Od kedy s ňou chodí, nebojí sa pred ňou ukázať svoju pravú stránku. Marinette sa zasmiala a zatvorila knihu, ktorú následne aj odložila.

,,A kde sú tie poznámky?" Adrien vybral z tašky zošit a podal jej ho. Tá si jeho obsah vyfotila a tým naznačila, že si to opíše neskôr.

,,Vlastne pre teba niečo mám." Vybral z tašky prvý darček a položil ho pred Marinette.

,,Keď som bol v New Yorku spomenul som si aj na teba a tvoje bábätko. V-vlastne mi o tom povedal Nino, tak som ti niečo malé kúpil." Tak toto bolo o chlp, skoro sa prezradil. Marinette otvorila malú krabičku v rúžovej farbe a uvidela maličký náramok. Pravdebodobne zlatý. Bolo tam malé srdiečko a perlička. Na zadnej strane bolo napísané Emma.

,,Adrien, to nemôžem prijať."
,,Musíš, je to pre tvoju malú, takže musíš."
,,Ale-"
,,Žiadne ale, vezmeš si to a hotovo."

Marinette sa len usmiala a z celého srdca mu poďakovala. Teraz Adrien vybral druhý darček.

,,Toto je darček pre teba. Keď som to videl, spomenul som si na teba a musel ti to kúpiť. Dúfam, že sa ti to bude páčiť."

Marinette otvorila ďalšiu no oveľa väčšiu krabičku a v nej boli ceruky pre profesionálnych návrharov a skicár Agrestovej značky.

,,Adrien, je to krásne, ale ja už nenavrhujem."
,,Najvyšší čas zase začať. A to nie je všetko pod tým ešte niečo máš."

Dvihla skicák a pod ním našla zabalenú látku. Rozbalila ju a skoro odpadla. On jej kúpil najdrahšiu látku na svete! Na dotyk bola niečo ako satén a hodvád, prešívaná zlatými niťami, staro-ružovej farby. 
Marinette ostala v šoku a chvíľu nevedela čo má povedať. Veď to ho muselo stáť majland! Potom sa spamätala a vrátila mu krabicu s látkou.

,,Nie kdeže, ja si to späť nevezmem, je to tvoje. Aj tak by som nevedel, čo s tým spraviť."
,,Ale ja nemôžem, toto ťa muselo stáť naozaj veľa."
,,Nič to nebolo, rád ti spravím radosť. Prosím ťa nechaj si to a využi to na niečo pekné."
,,Ďakujem, ďakujem, ďakujem, ďakujem."

Marinette ho silno objala, no brala ohľad aj na malú Emmku v bruchu. Adriena zaplavil pocit šťastia. Vdychoval jej prekrásnu vôňu a hladkal ju po hlave.

,,Nemáš vôbec zač."

Miloval keď jej mohol spraviť radosť. Veď ona mu už toľko krát vykúzlila úsmev na tváry aj ako Beruška aj ako Marinette.

Odtiahli sa a začali sa rozprávať o blbostiach. Potom Marinette odbehla dole povedať niečo rodičom a Adrienovi sa naskytla príkežitosť si to tu poriadne prezriesť. Nikdy si to tu poriadne neprezrel, lebo s Marinette boli vždy len na balkóne až na tú noc kedy sa s ňou miloval, ale vtedy nemal čas na prezeranie nejakej izby, bol zaneprázdnený objavovaním jej tela.

Zrak mu upadol na fotoalbum, zobral si ho, lebo vedel o čo ide. Ide o ten istý album, ktorým mu povedala, že je tehotná. Prvá fotka bola tehotenský test, len sa milo pousmial, no do izby vtrhla Marinette.

,,Čo to tu máš?"
,,Pekný album. Nevadí keď si ho prezriem?" Bol zvedavý aké nové fotografie tam za ten čas pribudli.

,,Jasné. Mám tam len fotky z návštev doktora a ultrazvuku Emmy."

Pozrel sa na fotku v tretiom mesiaci.

,,Ja nechápem kde čo je, ty tomu rozumieš?"
,,Veď sa pozri. Tu má ručky a nôžky, tu je hlavička a krk."

Takto mu ukazovala každú fotku a Adrien sa skoro rozplýval. Hneď keď bude môcť svojej dáme odhaliť jeho identitu, pôjde s ňou na ultrazvuk.

Práve sa pozerali na 3D fotky z poslednej návštevy lekára. Maličká sa vážne podobá na Adriena, no tvar očí a pier má po Marinette.

,,Oči a pery má po tebe."
,,Inak sa na mňa vôbec nepodobá. Všetky rysy má po-"
Odmlčala sa. Aj Adrien vedel čo chýbalo jej vete. Chcela povedať po Kocúrovy. No nechal to tak, keď bude chcieť sama mu povie kto je otcom. Aj keď to on už dávno vie. Znamenalo by to pre neho, že mu Marinette veľmi verí, ak by mu to povedala, ale do toho ju nechcel nútiť.

Nezdržal sa veľmi dlho. Po prezeraní fotiek išiel domov k sebe domov. Na novej posteli a pod novými perinami sa mu spalo dobre, ale s jeho bugaboo po boku by to bolo lepšie. Dokonca aj vtedy keď s ňou spal sa vyspal lepšie. Vlastne sa vtedy vyspal najlepšie, aj keď bol opitý a ráno ho bolela hlava, zaspal pri svojej princezne a spal s ňou na malej posteli v objatí až do rána. Čo by dal za to aby teraz ležala pri ňom.