The night of destiny

IX

Po škole Alya odprevadila dievčinu domov. Tá chvíľu oddychovala a keď sa zotmelo zase vyšla na balkón aby mohla čakať na Kocúra. Neprišiel, no tento krát sa nenaštvala. Zobrala papier a pero a začala písať.

Drahý Kocúr

Je mi ťažké to hovoriť a písať ti tento list, ale ja už nemôžem predstierať, že sa nič nestalo. Nič si nepamätáme, ale myslím, že sa o tom musíme aj tak porozprávať. Neviem prečo si ma prestal navštevovať. Chýbaš mi a ani netušíš čo preto so sebou vo vnútri nesiem. Moje výčitky a pocity sa nedajú napísať na nejaký papier, preto by som bola rada keby si za mnou prišiel. Ako vždy po západe slnka.
Budem čakať.

Marinette

Bláznovstvo, to áno, ale bolo jej trochu lepšie keď napísala na papier, to ço by mu chcela povedať v skutočnosti. Teraz len vymyslieť ako mu ten list dať.

Prešlo ďalších pár dní a Marinettin otec sa mal čoskoro vrátiť, ale to tak isto aj Adrienov otec.

Trochu sa bála ako mu povie, že je tehotná, ale spoliehala sa na to, že ho jej matka na túto správu pripravý.

Tmavovláska sedela na posteli a rozprávala sa s bruchom, keď v tom zbadala malú červenú škvrnu ako sa vznáša nad oknom. Tikki ju prišla navštíviť! Ihneď vstala a išla privýtať svoju malú kwami.

,,Tikki, ty si prišla!"
,,Marienette, veľmi si mi chýbala. Ako sa má malé?"
,,Zatiaľ dobre. Aj mne je už lepšie, brucho už ma nebolí každý deň." trochu sa nad tým zasmiali a potom sa ešte dlho rozprávali.

Marinette si spomenula na jej list pre Kocúra. Zobrala ho a podala Tikki do malej ručky.

,,Môžeš zariadiť aby to Kocúr dostal čo najskôr?"
,,Jasné. Hneď idem."

Kwami sa odplížila a zase nechala dievča utápať sa vo svojích myšlienkach.

Ďalšiu noc ho zase čakala. Mala viac nádeje, možno vďaka tomu listu príde. A mala pravdu. Na strechu jej dopadol chlapec v čiernom obleku. Presne ten, ktorého očakávala.

Hneď keď ho videla zasiahlo ju to. Už ho nevidela tak dlho a teraz tu stál pred ňou. Srdce jej poskočilo a prišla na ňu nervozita. Prichádza tá ťažká časť.

,,Ahoj princezná." Bol tak rád, že ju vidí, síce ju videl v škole, ale takto pri nej môže byť sám sebou. Bol ešte šťastnejší pri pomyslení na to, že to bola Marinette, ktorá chcela aby prišiel.

,,Prečo si neprišiel skôr?" Skoro šepkala a z jej hlasu bolo počuť ako sa v polovičke vety zadrhol zvuk v krku. Kocúrovi práve stísklo srdce. Má jej povedať pravdu? Veď vlastne na to tu je aby si to vyriešili.

,,No...Bolo mi ťažké za tebou prísť, keď sa teraz medzi nami veci zmenili. Ja som doma premýšľal a rozspamätal som sa na všetko. Viem presne ako to prebiehalo, preto som nemohol prísť. Vieš ja...mám ťa veľmi rád a... nechcem aby sa ti niečo stalo, alebo aby si bola smutná kvôli mne."

Marinette to v hlave šrotovalo. Takže on vie čo sa stalo a nepovedal jej to?! Zároveň bola dojatá tým ako sa o ňu Kocúr bál, ale to ho neospravedlňuje. Aj keď tým smutným zveseným uškám sa nedá odolať. Teraz bola šťastná, že dopadla tak ako dopadla. Bola šťastná, že otcom jej dieťaťa je Čierny Kocúr. Aj keď to sa môže jedným jediným slovom zmeniť. Stačí, len jeho odmietnutie.

,,To je od teba síce pekné, ale ja som ťa čakala a myslela som si, že prídeš. A ako to, že ty sa pamätáš a mne si to nepovedal?!" Musela hrať silnú. Inak by ho vďaka tehotenským hormónom vyobímala, lebo je ták zlatý.