The night of destiny

VII

Zase ďalší deň. Aspoň, že je piatok. Adrien vyrazil do školy a v triede uvidel natešenú Marinette. Potešilo ho, že Marinette už nemá kruhy pod očami a červený zrak od slz, ktoré sa pred ním snažila skrývať, ale aj tak mu bolo čudné čo zapríčinilo takú náhlu zmenu nálad. Pribehol k nej a začali sa rozprávať. Z jeho princezny priam sršalo šťastie a keď blonďák videl aká šťastná je ona aj jeho to robilo šťastným. Jej rozžiarené modré oči a nádherne pery v širokom úsmeve mu dávali silu presne tak isto, ako mu kedysi dodával silu úsmev jeho dámi.

Deň prebehol celkom rýchle a chlapec sa už viezol v limuzíne domov. Marinette ostala v škole trochu dlhšie. Stála na wc pred zrkadlom a hladila svoje zatiaľ ešte ploché brucho.

,,Neboj sa maličké ja ťa nikomu nedám. Ocko sa všetko dozvie a budeme žiť ako šťastná rodinka." Takto sa sama ukľudňovala. Dúfala v to, že sa Kocúr o svoje dieťa postará. Teraz nebolo miesto myslieť na Adriena, teraz je matkou musí myslieť na dobro svojho dieťaťa. Aj keby sa preto musela vzdať Adriena a žiť s Kocúrom, no jeho blízkosť by jej asi nevadila. Až keď ho nevidela tak často si uvedomila ako ho ľúbi. Chýbal jej každým dňom viac a viac. Toto nepociťovala keď s ním porážala akumy každý deň, no teraz jej chýbal jeho zelený pohľad. Jeho vtipy, prezývky aj poznámky v tej najnevhonejšiej chvíli, jeho upokojujúce slová, ktoré jej vždy dodali toľko odvahy. Jednoducho jej chýbal celý taký aký je, ale Adrien... ten jej bol naďalej úžasným kamarátom.

Po pár minutách a po dlhom premýšľaní sa rozhodla, že by bolo najlepšie ísť domov.

Odišla domov a chvíľu pomohla mamke s upratovaním. Nemohla predsa celý deň ležať, jesť a spať. Na večeru si dala nuttelu, paprikové čipsy, kyslé uhorky a k tomu všetkému pridala chlieb s horčicou.

,,Tehotenské chute hmm?" Spýtala sa Tikki. Marinette sa zasmiala a odišla do postele pozerať na seriály.

,,Marinette keď si teraz tehotná už sa nebudeš môcť meniť na Berušku, vieš o tom, že?"
Marinette sa to zo začiatku nezdalo, ale potom si uvedomila, že Tikki má pravdu. Už chápala o čo tu ide. Ak nemôže byť Beruškou, Tikki musí odísť.Výraz v jej tváry značne posmutnel, ale nie na dlho. Hneď ho vystriedal povzbudivý úsmev.

,,Neboj sa Tikki chápem to a dúfam, že sa ešte niekedy uvidíme."
,,Nebudem preč navždy, len do pôrodu. Dovtedy budem u Mistra Fu a budem ťa chodiť navštevovať."
,,Dobre." Marinette sa na viac nezmohla. Tikki mala veľmi rada, ale vedela, že nemôže byť pri nej ak sa nemôže meniť na Berušku. Jednoducho nastal čas na rozlúčku.

Rozlúčili sa a ukaplo aj pár slzičiek. Tikki odletela cez Marinettine okno a tmavovláska sa uložila k spánku.

Na ďalší deň jej bolo bez Tikki smutno. Stratila jedinú spoločníčku, ktorej mohla povedať všetko. Samozrejme o tom vedela aj jej mamka, ale bolo jej trápne hovoriť o takýchto veciach s mamou.

Ako dni ubiehali Marinette postupne, ale isto začala priberať na váhe. Vstúpila do 2. mesiaca, čo znamenalo ďalšiu kontrolu. Už bol večer, takže sa rozhodla, že hneď zajtra to vybaví. Sedela na balkónovej streche a čakala. Čakala na Kocúra. Vždy jej niečo hovorilo, že je blízko, že sa čoskoro ukáže. Takto na neho čakala každú noc a už ju to nebavilo. Postavila sa z lehátka a rozpálená od zlosti išla do vnútra.

,,Tá idiotská prašivá mačka!!!! Najprv si urobí decko a teraz ani nepríde. No super, budem sa o to malé starať úplne sama, veď prečo nie, že? Ani ho nazaujíma, že ja tu pre jeho blbý chlapský nástroj trpým. Urobí si mini Kocúra č.2 a teraz sa nevie ani ukázať!!!! Mala dom ostať tak sama na celý život a nie tu čakať na nejakú sprostú mačku, ktorá sa nevie ukázať keď ju najviac potrebujem!!!"

Svoju zlosť si dievča vydalo nadávaním, ktoré perfektne zodpovedalo jej tehotenským hormónom. Keď sa ukľudnila pomocou seriálov a hovorením k bruchu, teda vlastne sa tomu bruchu sťažovala, uložila sa k spánku a hneď čo ľahla aj zaspala. Ani nevedela, že krátko po jej zaspatí ten spomínaný Kocúr sedel o strechu ďalej a svojou palicou nazeral do dievčenskej izby, aby sa ujistil, že je jeho princezná naozaj v poriadku.

Takto ju pozoroval dosť často, vždy na ňu dával pozor keď spí, lebo keď vedel, že je v bezpečí aj jemu sa lepšie spalo.