The night of destiny

VI.

Adrien zatiaľ riešil úplne iné problémy. Jeho otec si ho zavolal do pracovne a to nesvedčilo nič dobré.

,,Áno, oci?"
,,Adrien, poď sadni si."
Adrien podišiel bližšie a sadol si na bielu sedačku a so strachom, čo zas jeho otec navrhne začal pozorne počúvať.

,,Odchádzam na 2 týždne do New Yorku. Bývajú tam Rossiovci, teda ak s nimi dohodnem zmluvu budeš tam na rok modelovať pre najväčšie časopisy v New Yorku. To znamená, že na rok tam budeš bývať a chodiť do školy."

To Adriena dosť rozrušilo mal odísť na celý rok. Nechcel nikde ísť, tu je jeho domov. V paríži, len tu môže byť Čiernym Kocúrom, viedieť Marinette a Berušku, svojich kamarátov a veľa ďalších iných vecí, ktorích sa teraz bude musieť vzdať. Ale svojmu otcovi nemôže oponovať a aj tak to nie je úplne isté. Dúfal, že sa mu to nejako zkazí, lebo naozaj nemal v pláne premeškať celý rok s kamarátmi.

S otcom to vybavil celkom rýchle. Adrien ho aspoň rochu prehovoril a dohodli sa, že ak to nebude nevyhnutné, Adrien z Paríža neodíde.

Je utorok a Adrien musí opäť vyraziť do školy. Prišiel do triedy a ako obvykle sa pozrel na Marinettine miesto, no teraz tam už dievča sedelo. Vyzerala dosť smutne a zdalo sa, že aj plakala. Sadol si na svoje miesto a pripravil si veci na hodinu matematiky.

Otočil sa dozadu aby lepšie videl na Marinette.

,,Ahoj Marinette." Nič. Tmavovláska sa na neho pozrela, ale neodpovedala.
,,Si v pohode?" Zase nič
,,Čo ti je? Niečo sa stalo?"
Konečne mu odpovedala a Adrien mal nádej.
,,Nie, neboj sa. Nič mi nie je."
Adrienovi trochu odľahlo, ale aj tak jej neveril.

,,No a nepotrebuješ s niečim pomôcť?"
,,Nie, ďakujem."

Celý deň prešiel v celku v pohode. Marinette bola ospalá a bolo jej zle od žakúdka, ale takto to v tehotenstve býva.

Už ostával len týždeň pokiaľ sa pán Agreste vráti z New Yorku a pán Dupain z Londýna. Adrienovi robila Marinette starosti. Zdala sa mu nejako iná. Už s kamarátmi netrávila toľko času, dokonca ani nenavrhovala oblečenie ako kedysi.

Bol síce šťastný z toho, že sa Lišaj, teda jeho otec priznal a vrátil mu mirákulum, ale stále mu neveril. Niekedy si prial nejaký útok akumy, pretože chcel vidieť Berušku. Už k nej ale necítil také puto ako niekedy, no stále k nej mal veľmi blízko. Vždy mala riešenie na každý jeho problém a neduh.

Marinette dnes išla na prvú gynekologyckú prehliadku. Jej matka jej všetko vysvetlila a dokonca išla s ňou, no dnu ju nepustili. Keď už boal v ambulancii lekár jej dal nejaký studený krém na brucho a začal s ultrazvukom.

,,Slečna, ste v 6. týždni. Dieťatku sa pomaly vyvíja srdiečko, ale myslím, že tlkot stdca si necháme až na začiatok druhého mesiaca. Inak sa vyvíja primerane. Čakáte zdravé bábätko."

Marinette zodvihla hlavu na obrazovku ultrazvuku, na ktorej videla malinkú škvrnu. Doktor jej začal ukazovať kde je hlavička, ruky a nohy. Tmavovláske upadlo pár slz, až teraz si uvedomila aké šťastie má. Momentálne jej bolo jedno, že má len 17 a že otec jej dieťa o ničom nevie, že vlastne ani nevie kto to je! Záležalo len na jej dieťatku. Pocítila naozajstný materinský cit a lásku.

Z ambulancie odišla ako vymenený človek a celú cestu domov hovorila o tom ako jej dieťatko vyzerá a o tom čo všetko jej povedal doktor.

Doma si zdriemla už zase. Nebola tehotná ani 2 mesiace, ale už pribrala celé kilo a pol. To má určite z toho spánku.

Tak dnes taká kratšia kapitolka.